Family Action
2.-4. január 2009
Na začiatku bola túžba.....„Chceme sa s nimi stretnúť,“ asi takto začala prúdiť myšlienka v Anežkiných žilách o stretnutí priateľov cez Vianoce ktoré by organizovalo centrum v Humennom.
A ajhľa, aká náväznosť tohto článku, stretnutie sa skutočne uskutočnilo. Po melodicky výškovej jarnovačke v Sečovskej Polianke a hĺbkovo zmyselnej stanovačke v Kračúnovciach sa k ročným obdobiam pridala teta Zima s Humenčanmi.
Stretnutie, chatovačka s názvom Family action, konaná v dňoch 2. - 4. januára, niesla sa v znamení priateľstva, dobrej nálady rodinného krbu a23 ľudí natlačených okolo neho Samozrejme, v mene toho, ktorý bol Šéfom dozornej rady a celú akciu posväcoval svojou prítomnosťou.
A začiatok.....
Do Humenného sa každý zberal z inej strany, niekto autobusom, iní vlakmi, príp. autami.
Aký úžas ochromil naše zmysly, pri pohľade, bez irónie povedané, na útulnú, celú drevenú chatu, krásne zasneženú. Takmer sme s Ondrejom spadli aj s drevom na kúrenie, čo sme niesli, keď sme naše nové bývanie očumovali.
Príjemne ma prekvapila prítomnosť legendárne známeho Janka vetou „ Já nej sem Záhorák!“, ktorý naklusal až zo Starej Turej, tak ako ma prekvapila, opäť príjemne, mentalita a charaktery mladých z Humenného.
Oslava......
Čo by sme boli za ľudí, keby sme zabudli na dovŕšenú dospelosť koordinátorky Anežky, takže ďalším bodom programu bola gratulácia a ďalej sme pokračovali oslavou s fajnovou tortou. Aká by to bola oslava bez tanca, spevu, hudby?. Sem tam sa prihodil nejaký diskohit a tancovačku dokončili, ako inak, sentimentálne slaďáky , ktoré boli skôr zoznamkou s novými priateľmi, než tancom.
Krstiny......
Zároveň mala Májka a Dominik milú povinnosť stať sa krstnými rodičmi centra Humenné. Krstili fotku centra pomarančom, ako pamiatka prvého výročia ich vzniku. Malo to svoju symboliku- jeden mesiačik pomaranča symbolizuje jedného člena centra a šupka je Duch svätý, ktorý spája všetky dieliky dohromady.
Nový deň.....
Na rannú modlitbu, kde sme boli zatriedení do skupiniek sme šli každý na iný kút lesa a tam sem tancovali a spievali uprostred stromov a na záver boli chvály ktoré boli nezvyčajné tým že každý mal povedať za toho druhého chválu tak že doňho hodil poriadnu snehovú guľu. Po raňajkách, konečnom vyrozprávaní sa a doobedňajšej sieste a sladkom olovrante sme sa prešvihli za obed, ktorý bol varený priamo na chate, bol delikátny a mi im za to ďakujeme. Patrí im veľká chvála za prípravu jedál, varili vynikajúco.
Snehu bolo dosť....
Predvečer bola pripravená sánkovačka a guľovačka. Prehorení nedočkavosťou, príliš skoro začali spúšťanie dolu kopcom, až sme zistili, že na úbočí sú kamene, ktoré nám vrecúška napchané vankúšmi rozflákali na maděru. Boli však ešte celkom pojazdné na slušnom strmom teréne, avšak Slnko zapadlo a svetlo vyhaslo pomerne neskoro, tak sme si dosýta zajazdili. Nasledovala guľovačka v tme, kedy každý každého mláti hlava - nehlava. Už ani nikto nevedel s kým hraje túto snehovú vojnu. Samozrejme, bez ujmy na zdraví
Celonočná dynamika....
Večerný film pri popíjaní teplého čaju a zotavovaní sa z veľkej guľovačky a zohrievaní sa pri kozube, prerušila správa o chystaní večernej dynamiky. Okolo 1O večera sme boli zadelení do 3 skupín a tam ďalej rozdelení do dvojíc. Dvojice boli posielané do lesa splniť 8 zastavení priateľstva. Čo však čas nechcel, bolo, že jednotlivé výstupy dvojíc sa vzájomnými rozhovormi, modlitbou a svedectvami sa pretiahli na dlhú dobu a celá dynamika trvala do pol ôsmej rána. Drahí priatelia, stála za to. Osem zastavení, kde spoznávate jeden druhého a vaše priateľstvo zapečaťuje sám JESUS. Unavené, ale vysmiate dvojice vracali sa na chatu. Túto noc, okrem niekoľkých členov stráže, všetci spali ako dudky.
A záver je už tu.....
Keďže na tretí deň pripadla nedeľa, v dedine sme po raňajkách a zdĺhavom prebudení boli na omši, po ktorej nastal nenávratne čas balenia a čas obeda, vďakabohu Bol chutný a výtečný ako stisky rúk a objatia vo finálnej fáze nášho projektu.
Thanks......
Môžem povedať, že nám toto stretnutie „Family action“ dalo veľa. Nových priateľov, prehĺbené a nanovo previazané staré vzťahy, zmysel priateľstva a nádej, že sa o rok pri podobnej akcii v Humennom opäť zídeme. Ak budeme na Vianoce dobrí, tak sa snáď zimná chatovačka stane tradíciou. Toto bol predsa nultý ročník.
Vyslovujeme vďaku prvej triedy s vyznamenaním a čestným zápisom do kroniky nášho srdca za smačný pobyt na chate s centrom mladých Humenné.
Peter Cyprich
