He touched me!
Túžili ste po ozajstnom Božom dotyku? Predstavovali ste si, kedy to asi bude a kde to bude?
Tí, ktorí boli v čase od 26.8. – 28.8.2008 v Kračúnovciach, to zažili. Boh sa ich dotkol! Pýtate sa prečo? Čítajte ďalej a dozviete sa všetko...
Pravému „Božiemu dotyku“ predchádzali viac než dvojtýždňové prípravy organizátorov – domácich z Kračúnoviec. Viem, nebolo to ľahké, ale zvládli to fantasticky. Niektorí možno ani nevedia koľko ich to stálo síl a hladu.
Po tom všetkom a ustavičných modlitbách sa mohla stanovačka začať s celkovou bilanciou účastníkov, ktorá sa zastavila pri počte 22. Keď k tomu prirátame domácich organizátorov, zastavíme sa pri čísle nad 30. Úctyhodné, však? Zišli sme sa tam z rôznych kútov Slovenska a to doslova: nechýbali mladí z Medzeva, Sečovskej Polianky, Humenného, Prešova, Liptova, zastúpenie mal aj Vranov nad Topľou, Sabinov, Kamenica, Svinia, Košický Klečenov či Stará Turá.
Privítal nás koordinátor kračúnovského centra – Michal, a hneď nám aj predstavil Veľkú ONU – Evku, ktorá bola šéfkou daného dňa. Kreatívne, však? Ďalšie dni boli Veľkí Oni Dominik a Blanka.
Táto stanovačka sa podstatne odlišovala od tých ostatných. Každý sa zapojil do prípravy programu a to aktívne! Nikto sa nečinne neprizeral a nesedel len tak pri ohníčku a neviedol siahodlhé rozhovory. Na to bol čas neskôr.
Čo nás čaká???
Program bol veľmi pestrý. Kračúnovce, už sme si zvykli, že ste originálni. Formou názvov piesní vytvoriť program, skvelý nápad. Za povšimnutie stojí: Mám rozprávkový dom (Gott) – rozkladanie stanov; Rýchlo do postieľok (Macko Uško) – večierka; Tak ma do vody hoď (Mojsej) – hygiena, Stín katedrál (Muk) – svätá omša.
Keď už spomínam sv. omšu, tá bola našim ďalším programom a duchovným načerpaním a posilnením na ďalšie dni. K tomu pomohli úžasné slová o. Martina. Priznám sa, takto som sv. omšu ešte nikdy neprežila. Úplne zvnútra. A odišla som, aj po nasledujúcej adorácii, posilnená, šťastná, že som tam a odhodlaná vykročiť. Podľa spokojných tvárí ostatných si dovolím tvrdiť, že ostatní odchádzali s podobným pocitom ako ja.
Hlasy našich žalúdkov sa ozývali už počas sv. omše, preto sme sa veľmi tešili na večerný program, ktorý sa začal opekačkou. Vtedy prišiel čas na spomínané rozhovory. Všetci sme sa zabávali, prišli nás pozrieť aj rodičia našich mladých z Kračúnoviec a o. Martin. Niekto si myslel, že týmto sa deň končí, ale nebolo to ani zďaleka takto.
Do lesa?! Ani náhodou...
Veľká ONA – Evka, nám tesne pred deviatou zahlásila, že sa máme poriadne obliecť a zísť sa pred farou o štyri minúty. Pomaly nám dochádzalo, že predsa sa deň nekončí. Tušenie bolo správne. Ale nikto nevedel, čo sa bude diať.
Na naše prekvapenie, oni nás vzali do lesa. Možno som zabudla podotknúť, že druhým hlavným cieľom bolo zbaviť sa strachu. No, a o to práve šlo. Priznávam, pre mňa to bolo neskutočné. V lese som v noci ešte nikdy nebola. Mladí pre nás pripravili dynamiku. O čo šlo? Nebudem to dopodrobna rozpisovať, možno to zažiješ nabudúce ty, a ja ťa nechcem obrať o skúsenosť. Ale keď sa vrátim k tomu cieľu: strach z neznámeho, strach vykročiť a strach z neúspechu. Program sa trošku natiahol, ale nevadí. Zišli sme sa všetci na vrchu pri ohníku, mali sme spoločnú modlitbu a plní nových skúseností, blata a Ducha Svätého sme sa vrátili do dediny tesne pred druhou ráno. Neviem prečo, ale v dedine som sa cítila aj tak bezpečnejšie. Keď viete prečo, len mi napíšte.
Tento prvý deň bolo ťažké prekonať, lebo bol naozaj plný. Aj tým sa odlišovala táto stanovačka od ostatných. Ale, bolo to možné.
To be continued...
Druhý deň bol taktiež veľmi pestrý, budíček neobvyklý a vstávanie veľmi ťažké. Ale ak vám niekto hraje na gitare tesne pri uchu, radšej zo spacáku vyleziete. Na nový deň, ktorý pre nás pripravil Pán sme sa pripravili duchovne aj fyzicky – modlitbou aj jedlom. Ďalší program naznačím piesňou: Tak oblečme si dresy! (Elán). Áno, čakal nás šport. Tí, ktorí si chceli zahrať futbal, hrali ho na umelej tráve na priamom slnku, ktorého lúče spôsobovali veľmi rýchlu únavu všetkých ľudí na ihrisku aj mimo neho. A tí, ktorí si chceli svoju energiu vybiť inak, šli do gymnastickej telocvične. Dominovi, ako Veľkému ON-ovi tohto dňa ďakujem, že nás tak rýchlo rozdelil do rodín, kde sme sa mohli osprchovať, lebo dlhšie by sme spolu pri takej aróme asi ťažko vydržali.
Potrebovali sme sa opäť posilniť a to sa aj stalo. Obed sme mali v školskej jedálni. Bolo úžasné sledovať ako celá dedina žije touto stanovačkou. Každý chcel byť súčasťou tohto krásneho Božieho diela.
Jedinečný večer, kedy „He touched me!“
Vyvrcholením stanovačky, spoň podľa domácich, bolo pozvanie všetkým mladých farnosti na večerný program Crazy for... Hľadanie mladých po dediane a okolitých filiálkach dalo zabrať, hlavne Duchu Svätému. Bola to krásna skúsenosť pre všetkých. Radostne kráčať po dedine, nebáť sa ohlasovať Ježiša a pozývať mladých na večerný program... Posilnilo to nielen oslovených ľudí, ale aj nás. A čo sa večer nestalo... Bolo tam viac ľudí ako sme čakali. „Worship evening“ sa začal príchodom Idkáčov, rozložením aparatúry a úvodným slovom Marcela. Predstavil nám kapelu, ktorá hrala po celý čas perfektne. Takmer dvojhodinový koncert sem-tam prerušili povzbudzujúce slová Marcela. Mnohých toto Crazy for... veľmi oslovilo a verím, že tento program prinesie ovocie.
Všetci sme boli radostní, posilnení a slobodní a táto naša radosť sa presunula aj do ďalšieho dňa. Samozrejme, opäť sme začali raňajkami a modlitbou. Nemohli sme odmietnuť pozvanie pána dekana na zmrzlinu a kávu pre tých, ktorí na to majú vek.
Nekončíme, ale pokračujeme...
Pomaličky sa blížil odchod z Kračúnoviec, pre niektorých skôr, pre niektorých neskôr. Každý si bude pripomínať tie chvíle, ktoré sme tam ako jedno spoločenstvo prežili. To, že stanovačky utužujú priateľstvá vie každý, ale stanovačky, kedy sa nás Boh dotkol upevňujú priateľstvá natrvalo. Svedčia o tom aj nasledujúce svedectvá:
Mimka zo Sečovskej Polianky: Táto stanovačka bola úžasná. Veľmi sa mi páčilo ako tam Boh mocne konal. Napríklad, keď nás zobrali na nočnú hru. Myslela som si, že sa od strachu poskladám a chcela som sa dosať čím skôr preč. No táto hra sa práve ešte len začínala. Po tom, ako nás Mišo rozdelil do skupín sa naša skupinka ako prvá vydala zdolávať nástrahy a strach, ktorý nás čakal v lese. Cestou sme mali stanovištia, kde mal Ondrej mini prednášky. Tie presne vystihovali situáciu, v ktorej sme boli my, pretože sme nemali ani predstavu o tom, čo nás čaká. Po ďalšej prednáške nás čakala dynamika. Mali sme ísť určitú časť lesa, cca pol kilometra sami. Pre mňa to bolo čosi nepredstaviteľné, keďže som strachopud, ktorý sa najviac bojí tmy. Úplne som sa triasla, ale potom som nabrala odvahu a vykročila som. Cesta sa mi zdala nekonečná. Nevedela som čo mám od strachu robiť, tak som si začala spievať pesničku a to mi dodalo silu a odvahu. Nakoniec som došla do cieľa, ale dynamika ďalej pokračovala. Ondrej nás vzal do tmavého lesa. Šiel neznámym smerom do kopca a tam svietil mobilom a my sme opäť mali ísť za ním. Touto dynamikou sme vlastne prekonali strach z neúspechu. Bola som veľmi rada, že som to zvládla. Táto dynamika ma naučila v akejkoľvek situácii dôverovať Bohu a nebáť sa vykročiť do neznámej situácie bez strachu z neúspechu.
Na tejto stanovačke sa mi ešte páčila sloboda, ktorá tam vládla. Páčilo sa mi, keď sme išli po dedine a slobodne sme mohli oslavovať Boha cez pesničky a tanec.
Marek z Medzeva: Na túto stanovačku som sa veľmi tešil, pretože som vedel, že to budú dni priateľstva, radosti a Pánovej dobroty. Tak to aj bolo. Veľmi ma zasiahlo Crazy for..., na ktoré prišli mladí z celej dedinky. Ešte ma zasiahli svedectvá Laciho a Majky. Čo dodať, bola to požehnaná stanovačka, za čo môžeme poďakovať Pánovi, ale aj tým, ktorí ju pre nás prichystali...ĎAKUJEME.....
Anežka z Humenného: Tento rok som bola prvýkrát na stanovačke v Kračúnovciach. Rozmýšľala som doma o čom to bude a musím sa priznať nemala som nejakú špeciálnu predstavu. Veľmi ma zaujal nadpis stanovačky ktorý mal názov: He touched me! .Bola som úprimne dojatá na konci tejto fajnovej stanovačky ako sa uskutočnil tento názov na mojej vlastnej koži. Cez tie 3 dni som prežila hlavne množstvo bombového neuveriteľne smačného priateľstva. A hlavne všetko to čo priateľstvo prináša. Pomoc, radosť, lásku, pochopenie...Boh sa ma skrze mojich priateľov dotkol dojímavým spôsobom. Ďakujem, že skrze Vás priatelia som mohla spoznať Jesusa.
Na čele každého veľkého stretnutia stojí zodpovedná osoba. Tu to bol Michal. Tak som bola zvedavá a niečo som sa ho opýtala... Možno sa dozviete niečo nové:
1. Čo bolo cieľom stanovačky?
Cieľom stanovačky bolo ukázať mladým aj okolo z farnosti iný spôsob života viery a evanjelizovať. Chceli sme pritiahnuť mladých k Bohu, viere, možno aj iným spôsobom na aký sú zvyknutí a chceli sme vykročiť k nim.
2. Aké boli prípravy a koľko ľudí sa zapojilo do príprav?
Stanovačku sme pripravovali rok, ale intenzívne posledné dva týždne. Všetko to boli mladí z Kračúnoviec s pomocou rodičov. Bol to čas modlitby, pôstu, ale aj zábavy.
3. Podľa čoho ste pozývali ľudí?
Pozvali sme tých mladých, ktorí u nás ešte neboli a tých, ktorí budú odvážni a pôjdu medzi mladých tu v Kračúnovciach. Tých, ktorí nebudú mať strach vykročiť.
4. Ako hodnotíš stanovačku?
Veľmi dobre. Nestálo nás to skoro nič. Báli sme sa o financie, počasie, priestory a báli sme sa či mladí príjmu naše pozvanie. Po tej organizačnej stránke to bolo v poriadku, priestory sme mali zadarmo, takisto obed v školskej jedálni a na to, že pred stanovačkou stále pršalo, bolo teplo a slnečno. A na Crazy for... prišlo viac mladých ako som čakal. Pán sa o všetko postaral. Myslím si, že splnila svoj účel.
5. Vďaka komu sa to všetko podarilo?
V prvom rade vďaka Bohu za všetko, čo robil v našom centre. Ďalej nám pomohli naši rodičia a pán dekan, ktorý nám poskytol faru, zaplatil obed, ďalej vďaka starostovi, ktorý nám dal na Crazy for... sálu zadarmo a aj vďaka pani riaditeľke našej školy.
Michalovi ďakujem za rozhovor, bol veľmi zaujímavý. Teším sa už na ďalší.
Ivka Popaďaková
Fotogaléria
|  |  |
 |  |  |
 |  | |
|  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
|
