Tvorme ďalej

Pre mladých sú prázdniny vyslobodením z desaťmesačného kolobehu učenia sa, a tie letné obzvlášť.

"Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad..."

Pre mladých sú prázdniny vyslobodením z desaťmesačného kolobehu učenia sa, a tie letné obzvlášť. Preto aj ja som si ich chcela užiť naplno, spolu s mojimi priateľmi. V dňoch 23. - 25. augusta 2007 sa uskutočnila nezabudnuteľná stanovačka pre mladých v Kračúnovciach. Neveľká dedinka ležiaca uprostred krásnej prírody, no napriek tomu plná života, radosti a na pár dní aj mladých ľudí a priateľstva.

Náš príchod do Kračúnoviec sa trošku oneskoril, lebo sme zmeškali autobus, ale veď bez trapasov by sa naša cesta nezaobišla. V Kračúnovciach nás už čakali takmer všetci "stanovania a zábavy chtiví" ľudia. Keďže nikto z kračúnovskej ekipy nám nechcel ani naznačiť aký program pre nás pripravili, boli sme plní očakávaní a zvedaví, aké prekvapenia nás čakajú. Tie sa začali objavovať hneď od prvého momentu. Zišlo sa nás tu takmer 40 mladých ľudí, aby sme spolu budovali priateľstvá na pevnom základe, ktorým je Ježiš Kristus. Stretli sme sa tu mládež zo Sečovskej Polianky, Ličartoviec, Medzeva, Sabinova, Nižnej Šebastovej, Víťaza a domáci z Kračúnoviec.

A ako to vyzeralo pred našim príchodom? O tom nám bližšie povedal Tino Humeňanský:

"Veľké prípravy sa začali asi týždeň pred stanovačkou. Veľmi sme sa tešili, lebo nás to všetkých napĺňa. Bolo potrebné vybaviť priestory, ale vďaka o. Martinovi s tým nebol problém. Tiež sme chceli vymyslieť kreatívny program, čo už bolo trošku ťažšie."

"Nabití na vzťahy? Verím, že áno..."

Po úžasnom privítaní už pri autobuse, sme šli na faru, kde sa o 15.00 miestneho času oficiálne začala stanovačka s názvom TVORME ĎALEJ... Prečo takýto názov? Väčšina z nás bola začiatkom augusta na tábore KJK s názvom Poďme tvoriť (vzťahy)... Pre každého to bola úžasná skúsenosť a som rada, že sme mohli vzťahy budovať aj tu, v Kračúnovciach.

"Ach, tá kreativita..."

Hneď prvým prekvapením bol veľmi kreatívne pripravený program, ktorý sa vynímal na stene farskej budovy. Celý bol napísaný citátmi zo Svätého písma. Napríklad:
budíček = talitha kum!
túra = keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním šiel jednu míľu, choď s ním dve
lúčenie = blahoslavení, ktorí teraz plačete
a mnoho ďalších. Musím uznať, sú veľmi kreatívni :). Ani ostatné prekvapenia nenechali na seba dlho čakať. Predstavil sa nám "Chuck dňa", to znamená zodpovedná osoba za daný deň. Chuck dohliadal na všetky ostatné práce, kuchyňu, opekačku... Túto putovnú funkciu zverili postupne do rúk Majke Podolákovej, Tinovi Humeňanskému a Ondrejovi Podolákovi. "Chuck chuckov" bol Mišo Podolák, ktorý mal zodpovednosť za nás všetkých, a myslím si, že môže byť na nás hrdý. Snažili sme sa poslúchať.

"A čo program???"

Musím sa priznať, nemyslela som si, že bude taký pestrý. Ešte vo štvrtok po príchode nás čakala prechádzka po Kračúnovciach, ktorú sme zakončili pochutnávaním si na zmrzline, nasledovala sv. omša, na ktorej nás privítal o. Martin Telepun, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Po duchovnom načerpaní síl sme šli na faru, kde nás už čakala večera a po tej, úžasná zábava v miestnej telocvični, nič iné ako Disco Cristo. Poviem vám, dalo to riadne zabrať aj skúseným tanečníkom. Vyčerpaní sme sa potom zhromaždili na opekačke vo farskej záhrade. Bol to čas spoločného zdieľania sa, papania klobások a úžasnej zábavy až do svitania.

"Nespite, pokračujeme, veď pred nami je veľký deň..."

Musím sa priznať, taký hlučný budíček som ešte nezažila. Dominik Bandžák bol naozaj kreatívny, použil normálnu hudobnícku trúbku, ktorej zvuk by počul hádam každý, kto má uši. V tento deň nás čakala už spomínaná túra za krásami prírody po neďalekom lese, kde nám Mišo porozprával pár užitočných a dôležitých vecí o priateľstve. Bola to pekná skúsenosť. Po perfektnom obede, na ktorý nás všetkých pozval o. Martin sme začali pripravovať mládežnícku sv. omšu. Tá sa v celku vydarila, spolu s adoráciou a svedectvami počas sv. omše to bolo naozaj krásne. Po skvelom zážitku sme opäť šli všetci na faru, kde naša radosť a zábava z toho, že sme spolu pokračovali až do rána. Spoločná opekačka, rozhovory, nové priateľstvá, ale aj utužovanie tých starších. Verím, že pre každého bol tento večer minimálne nezabudnuteľný.

"Hop sa, tra-la-la, užime si posledné chvíle..."

Pred nami bol posledný deň stanovačky, a to aj napriek tomu, že som si to vôbec nechcela pripustiť. Po skvelých raňajkách a modlitbe, sme sa všetci presunuli do telocvične, kde sme mohli zakúsiť opäť niečo nové. To myslím vážne, pretože floorball som hrala po prvý krát. Je to vynikajúci šport. V tom istom čase nám už na fare pripravovali rodičia mladých z Kračúnoviec vynikajúci guláš. Veľmi pekne im za to ďakujem, vlastne za všetko, lebo sa o nás starali ako o vlastných. Pomaly, ale isto sa približovala 16. hodina, čo znamenalo rozlúčka a odchod domov. Takmer sme nestihli autobus, ale... podarilo sa.

A aké zážitky si odnášali mladí domov?

Tino Humeňanský: "Najkrajším zážitkom pre mňa bola mládežnícka sv. omša., ale aj druhý večer. Prišli k nám mladí, ktorých sme mohli evanjelizovať a prejavili túžbu niečo také poznávať."

Marek Hvizdoš: "Najväčším prekvapením bolo to, že som rozprával svoje svedectvo na sv. omši. A ešte, že som vydržal takmer celú noc bez spánku."

A čo na toto veľkolepé stretnutie mladých hovorí o. Martin?

"Druhý ročník považujem za úžasnú vec pre duchovný rozvoj viery, myslenia a predovšetkým budovania nových vzťahov. V živote týchto mladých ľudí je vidieť, že Ježiš je Pánom ich života. Ich Spasiteľom, Vykupiteľom a Víťazom. Preto vyzývam kompetentných, aby cez OZ Priateľ poskytli finančné prostriedky mladým ľuďom, aby takéto zážitky mali nielen v pobyte "na kolene", ale aby sa im poskytli finančné prostriedky a mohli to zažívať v prostredí chaty. Bude to na osoh im, a predovšetkým aj našej Cirkvi a spoločnosti. Čo investujeme alebo neinvestujeme do mladých, to znamená našej budúcnosti, vždy sa nám to vráti. Všetko na väčšiu oslavu Boha. Amen."

Po mojej záverečnej otázke, či sme naozaj tvorili ďalej vzťahy, všetci jednotne odpovedali: ÁNO!
Ja sa tiež chcem poďakovať Pánovi a celej kračúnovskej ekipe za všetko čo pre nás pripravili, za priateľstvo a prijatie.

Ivka Popaďaková