Na čom budovať?
V dejepise učia, že ľudstvo má už za sebou kamennú dobu, ľadovú, železnú i bronzovú dobu. Jednej sa však nie a nie zbaviť - doby dospievania.
Pritom problémy, ktoré táto doba prináša, majú väčšie rozmery ako mamut a sú podstatne dôležitejšie ako pobyt v jaskyni počas búrky.
Akonáhle človek príde na svet, začínajú preňho problémy. Naše názory sú ako topánky - stále ich obmieňame, lebo tie predchádzajúce sú už malé a nenásytnému poznaniu nestačia. Jestlipak ale viete, že viete existuje nevyčerpateľné žriedlo poznania, odkiaľ možno naberať rozumy celý život? A teda: Kde hľadať riešenia?
Čo s ňou?
S tou závratnou, neschopnou neistotou?
S ostnatou slobodou, za chrbtom
vejúcou tlejúcim svetlom?
Čo chceme od snov
prežratých falošnou čistotou?
Možno vyhnúť sa brbtom,
kde peklo je svet a svet zlom?
Začnem apaticky: V tejto dobe prevratov a zmien sa často používa slovo kríza. Hovorí sa o hospodárskej a finančnej kríze, o kríze vo vzťahoch, o kríze v zdraví... Poslucháč sveta musí byť pesimistom. Krízou možno vyjadriť dva stavy: stav vrcholného napätia, po ktorom nastáva obrat, alebo ťažkú, zlú, zhoršenú situáciu.
Kríza je ako silný vietor, búrlivé vlny, žeravá láva - ak máte dobré základy, dom vydrží všetko. Úlohou mysliteľov bolo práve nájsť ten správny materiál na základ. Sokrates použil ľudskú múdrosť, Pilát chcel použiť pravdu, no na otázku „Čo je pravda?“ mu architekt Ježiš neodpovedal. Descartes použil myseľ a logiku - Myslím, teda som. My ostatní najskôr využívame racionálny prístup. Najskôr poznáte oný biblický príbeh o dvoch mužoch, čo stavali svoje domy, jeden na piesku, druhý na skale.
Ak sa oprieme napríklad o logiku, náš dom vydrží veľké vlny, možno aj silný vietor, ale zhorí do tla. Logika je vedou o myslení - vlny myšlienok a hlas svedomia zvládne argumentmi, vietor vejúci problémy vyrieši uvažovaním a rozhodovaním. Ostáva však oheň symbolizujúci zápal, odhodlanie, Ducha Svätého, teda voľne povedané, akúsi motiváciu žiť život pre vyššie blaho - a tu už logika na lásku nestačí.
Podobne dopadneme, ak svoj dom vybudujeme na sebe samých. Či už na svojom srdci, alebo rozume.
Ako dieťa, ktoré čaká mamino objatie
Stojíš pri mojich dverách a čakáš na prijatie
Vyrušený odbieham od stolíka
S nedopísanou správou pre teba
V pasáži chcel som prejsť do iného stavu
Ale zvonček na dverách zvoní a dostávam sa do sporu
Našiel som domy, kde niet pre mňa kyslíka
s túžbou hľadieť do neba.
Na čom vybudovať svoj dom?
1. Ako cement použite Božie slovo. To vám dá rady a uistí vás vo vašom konaní. Budete vedieť, ako sazachoval Ježiš a navedie vás na správnu cestu.
2. Ako piesok primiešajte Ducha Svätého. Povie vám, kedy povedať áno, kedy nie. zariadi vám dom tými najlepšími priateľmi a najväčšími darmi. z vášho domu sa stane vila.
3. Vodou nech vám je vaše spoločenstvo, vaši priatelia. Tí vás zahustia a zatvrdia vo vašom zmýšľaní, a aj keď neuspejete, zostane vám pocit, že ste pre danú vec urobili všetko. Z vašej vily sa stane hacienda.
... Otváram dvere, kabát zavesím do predsiene
a z môjho života zmiznú všetky tmavé tiene...
Tak nad čím váhaš? Postav dom, zasaď strom, priprav si obydlie na priaznivé a nepriaznivé doby a na živote budete ľpieť!
Peter Cyprich
