Nauč ma vidieť
Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona... (Ž 119, 18)
Mnohokrát hľadíme na svet z rôznych pohľadov. Nasadzujeme si ružové, čierne alebo sivé okuliare, skúškami v škole prechádzame s privretými očami, skladáme dioptrie z nosa, aby naše ilúzie nadobudli reálny tvar ako rozmazané hrany vecí. Radšej hľadíme hmlisto, aby sme videli iba to čo, chceme vidieť. Alebo čo nám iní núkajú, aby sme videli. Boh Otec však stvoril svet rozmanitý a s prácou na človekovi tiež nebol hotový za hodinku, preto je aj dar vidieť dôležitý, lebo od nás žiada, aby sme skrze svet našli náš domov, náš dom v nebesiach, ako hovorí 2 Kor 5,1-10. Preto sa celý život snažíme uvidieť úlomky toho, čo nám neskôr bude zjavené v celej svojej podstate.
Pane, dnes som šiel po meste a nevidel som ťa. Opäť som iba kráčal, smeroval k cieľu a nehľadel na cestu. Videl som úsmevy, dialógy, zamyslenosť aj náhlivosť, ale zabudol som vidieť teba. Išiel som cestou stokrát prejdenou, zakopol o rovnaké prekážky a dobitý došiel k cieľu. Nechcem si nasádzať okuliare a presviedčať samého seba, že môžem byť spokojný sám so sebou.
A tak, keď som ráno vstal, uprel som svoje oči na vrchy a prosil o pomoc, aby som mohol ísť do spoločnosti a vidieť všetko, čo mi ukazuješ.
Hľadel som na úsmev, Pane, ale cítil som, že ten človek potrebuje povzbudenie, lebo v tom úsmeve som ťa nevidel. Hľadel som na ľudí na pokraji spoločnosti, na tých, ktorí žijú v područí tela a slabote ducha... a možno by som ich aj odsúdil, ale videl som, Pane, že to nie sú oni, že v každej závislosti sa skrýva túžba vidieť ťa.
Hľadel som na ľudí a predstavoval si, čo asi cítia. Pozoroval som ich tváre a videl drobné vrásky, dobre zakryté maskou bezstarostnosti s nasadenými okuliarmi. Videl som, Pane, že počúvali, ale nevnímali, hovorili, ale neprežívali. Kričali v mlčaní. Uvidel som ich úprimnú radosť a moja duša sa potešila s nimi, lebo Duch Svätý vo mne spoznal svoje dielo.
Pozeral som na cestu, a hľadel na ošúchané kamene, ktoré cestu tvorili, a ty si mi ukázal, že sú ošúchané preto, lebo sú tisíckrát prejdené, lebo tu sú od nepamäti a budú tu ešte dlho po mne, aby som si uvedomil, že ja, taký malý, som v tvojich očiach taký veľký! Pozeral do tváre dieťaťa a videl som tvoj pokoj, ktorý má od teba, pokiaľ ešte nežije naplno vo svete, aby si mu neskôr dal sebauvedomenie a o to väčšiu radosť, ked ťa uvidí vo svete, cez oči Tvojho Ducha.
Nauč ma, Pane, mať otvorené a vnímavé oči. Nauč ma vidieť a byť videný. Aby som, ak si to odo mňa jedného dňa vyžiadaš, mohol smelo predstúpiť pred teba a vidieť v tvojich očiach to, čo neúplné vídavam tu na zemi.
Peter Cyprich
