Prečo sa usmievať
„Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň.“ (Prís 31,25).
Znie to ako klišé, dívať sa s úsmevom na budúci deň. Dalo by sa dlho písať o tom, čo úsmev znamená, ako sa tvorí, aké sú jeho prejavy. Natíska sa však základná otázka: Prečo sa vôbec mám usmievať? Lepšie, prečo sa musím usmievať?
Každé ráno, keď odchádzam do školy, na prestupovej zastávke v podchode stretávam staršiu pani, predáva Nota Bene. Jej meno nepoznám, iba jej registračné číslo. Nejde však teraz o to, čím je a v čo verí, stačí jediná poznámka – stále sa usmieva. Pár dní dozadu som si od nej kúpil časopis (dostal som jeden osobný úsmev), kde boli uvedené práve tieto slová z knihy Prísloví. Usmial som sa.
Minulý týždeň som kvôli meškaniu vlakov cestoval do Bratislavy 15 hodín. Keď nám vo vlaku povedali, že meškanie bude asi 240-minútové, musel som sa usmiať. V jednej súťaži sa mladé dievča snažilo podať čo najlepší výkon aj za cenu ohrozenia zdravia, aby vyhrala, musel som sa usmiať, keď jeden chalan začal vysvetľovať, že neboli dobré poveternostné podmienky a príliš horúco, aby podal špičkový výkon.
S úsmevom sa díva na budúci deň. Ako kresťania sa máme usmievať. Nielen na vyjadrenie radosti. Náš úsmev je povzbudením, druhému človeku signalizuje „teším sa z pohľadu na teba, všetko je fajn“, náš úsmev je odpoveďou okoliu, že v niečo veríme. Veríme tomu, čím sa v koinonii privítavame: "Kristus vstal z mŕtvych!" Preto sa môžem fyzickej smrti smiať do očí. Nevadí, že je zlé počasie, dlhý pracovný deň, slabá prosperita. Veď sme v Božích očiach tým najcennejším pokladom. Aj keby sa mi zajtra niečo stalo, Ježiš nám už urobil miesto pri našom Otcovi. Musím sa usmiať, či na tú paniu, ktorá napriek zložitej životnej situácii má stále pre okoloidúcich úsmev, či pri meškaní vlaku, lebo som konečne mal čas zastaviť a nechať dušu odpočívať. Musím sa usmiať kvôli bojovnosti a následným protikladným výhovorkám, kvôli ľuďom, ktorých stretávam, aby som im priniesol posolstvo nádeje. Pretože ako milované Božie dieťa sa s úsmevom dívam na budúci deň, ktorý mi dá novú šancu prísť bližšie k môjmu Otcovi. Ako napísal sv. Pavol: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo, kde je tvoj osteň?“
Sme každodennými víťazmi. Pri predstave, že aj môj život smeruje k víťazstvu a do náručia milovaného Ocka, musím sa usmievať. :-)
Peter Cyprich
