Tretí deň
Po vykonaní rozsudku a uistení sa, že Ježiš skutočne zomrel, Jozef z Arimatey požiadal Piláta o Ježišovo telo. Po Pilátovom súhlase zavinuli ho do plachiet a dali do hrobu, v ktorom ešte nik neležal, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (Jn 19, 38-42)
Všetci Ježišovi učeníci, apoštoli a známi dúfali, že to nejako zmení. Že nebude musieť tak potupne zomrieť na kríži. Veď zomieranie na kríži je pre tých najhorších z najhorších, a Ježiš predsa toľkým pomohol! Ľudia očakávali revolúciu, novú motiváciu do boja s Rimanmi, mocného kráľa, ktorého by sa všetci báli! Nemohol zomrieť, ľud v neho dúfal, skladal v neho nádej, bol pre nich symbolom slobody, nezávislosti! A on jednoducho zomrel. A tí, ktorí kričali: „Ukrižuj ho!“ volali nedávno „Hosanna!“ Tí, ktorým vrátil zrak, naňho pozerali s nevôľou a odporom, tí, ktorým navrátil sluch, ho nechceli počúvať, niekedy chromí, ale teraz zdraví prichádzali, aby sa mu mohli vysmiať a opľuť ho. Prichádzal celý ľud, ten ľud uctievajúci skôr slová veľkňazov ako Ježišove činy, počúvajúci krivé obžalovania viac ako zdravý rozum. Ale aj tak... Všetko bolo márne. Ježiš zomrel, už ho niet, a spolu s ním odišlo všetko. Zostala len nejasná budúcnosť, strach, smútok. Zavládla beznádej. Všetko sa skončilo.
Vedela to Mária, jeho matka, ktorej ešte zamladi predpovedal Simeon, že jej srdce prenikne meč bolesti. Sedemkrát. Vedela to Mária Magdaléna, ktorej zmenil život z radodajky na jednu z najvernejších spoločníkov. Vedel to aj Peter, ktorý bol najhorlivejší, a žil vo veľkej depresii, že po tom všetkom zradil svojho učiteľa, že sa s ním rozlúčil takýmto spôsobom. Vedeli to všetci, ktorý žili v jeho blízkosti.
Aj tým najväčším optimistom zhasla nádej, keď na vlastné oči videli, ako Ježiš skonáva. Keď videli jeho bezduché telo visiace na kríži, jeho hruď s kopijou v srdci. Videli Pietu – hrôza ich prikovala na miesto a museli dívať na matkin smútok, keď jej do náručia vložili jej mŕtveho umučeného syna.
Na celom tele boli viditeľné stopy po bičovaní. Mnohé rany boli otvorené, prázdne- krv sa už v organizme nenáchadzala. Franforce mäsa, vytrhnutého až po špik kosti, dodávali telu nejasný tvar. Niekedy nehou prekypujúce oči podobali sa dvom prázdnym tunelom. Z tváre nebolo možné vyčítať nič. Bledá pokožka, kedysi hebká, teraz matná, špinavá a dotrhaná, poliata zaschnutou krvou, vlasy zlepené zmesou blata, potu a krvi. Na chrbte mal početné hlboké zárezy, mal skôr farbu mäsa, plný triesok z kríža, na ktorom visel. Rany opäť zaschli, po tom, ako Ježiša vyzliekli z purpurového plášťa. Plachta okolo bedier držala na tele iba vďaka povlaku krvi a hnisu. Ruky a nohy zdobili otvory po klincoch, ktorými bol pribitý. Celé telo začínalo pomaly černieť, rozkladalo sa. Odumierali mozgové bunky, dotrhané cievy sa vysušili. Všetka voda vytiekla z tela. Čas zavŕšil na Ježišovi svoje dielo.
Avšak... Nastal čas zmeny. Boh na tretí deň dokončil svoju úlohu. Ježišov duch sa po troch dňoch, v ktorých víťazil hriech, smrť a diabol, vrátil do svojho tela. Oživenie nastalo okamžite. V zlomku sekundy sa do buniek vrátila voda, jadrá začali byť funkčnými, obnovili sa citlivé nervové vlásočnice, žilnatinu získala modrú farbu, telom začala prúdiť krv. Srdce začalo tĺcť. Čoraz rýchlejšie a rýchlejšie, do pľúc sa dostával vzduch, mozog začal koordinovať celé telo.
Keď Ježiš vyšiel z hrobu, žiaril. Oblečenú mal dlhú bielu oslňujúcu tuniku, dokonale prešívanú, z tej najjemnejšej látky, bez najmenšieho náznaku špiny alebo prachu. Jeho vlasy povievali vo vetre, naznačovali, že boli starostlivo ošetrované a dlho pestované. Čelo bolo vyhladené, neustarostené.
Fúzy a brada boli detailne zastrihnuté na rovnakú dĺžku. Na hrudi, rukách a nohách sa nachádzali otvorené rany, boli však zahojené, akoby len na pamiatku. Vďaka týmto ranám bolo možné vidieť cez telo, klince a kopija prepichli telo skrz – naskrz. Nohy akoby sa nedotýkali zeme, kráčal s ľahkosťou ako víťaz, hrdina, premožiteľ.
Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych. (Lk 24, 5-7)
Peter Cyprich
