Trpezlivosť
V súvislosti s touto témou mi prišla na um jedna anekdota: Malý Jurko bol veľmi výbušný a nezvládal svoje konanie. Rodičia mu povedali, aby vždy napočítal do desať a až potom konal. Jedného dňa sa pohádal so svojím spolužiakom, hodil ho na zem, kľakol si naňho a chystal sa ho zbiť. Cez okno ho zbadala mama a zakričala: „Jurko, rátaj do desať!“ Jurko spustil päsť a prikývol. Keď mama odišla od okna, spolužiakovi povedal: „ a ty počkaj tu, než dopočítam.“
Keď som sa pred niekoľkými dňami začal hlbšie zaoberať touto témou, okrem iného som si vyhľadal termín „trpezlivosť“ aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Našiel som:
trpezlivý – znášajúci bez odporu niečo nepríjemné
hneď pod tým bola ďalšia definícia, úplne podobná:
trpieť – znášať telesné alebo duševné utrpenie
Podľa výrokovej logiky je teda trpezlivosť súčasťou utrpenia. Ani vám to nesedí? Automaticky som tieto pojmy vyhľadal u svojho obľúbeného filozofa, sv. Pavla. V jednom z jeho listov je napísané: „Buďte trpezliví v Pánovi.“ Keďže to bolo povzbudenie, prví veriaci si tieto slová určite nevysvetlili ako: „buďte bez odporu, nič neriešte, nechajte všetkému voľný spád...“ Písmo má zjavne pre trpezlivosť inú definíciu ako jazykový slovník. Čo teda tou trpezlivosťou je?
Ako príklad použijem častú životnú situáciu, konflikt. Predstavte si problém, ktorý vás trápi už dlhšie, a chcete ho vyriešiť. Vždy máte na výber niekoľko možností:
- Svet vám povie: buď trpezlivý. Vy si sadnete pred televízor, pred počítač, do poslednej lavice v triede, do samoty. Bez odporu prijímate všetko okolo. Čakáte, že sa to vyrieši samo, alebo že to za vás vyrieši niekto iný. Medzitým vám život preteká pomedzi prsty, lebo sa sústredíte na jedinú vec – aj keď vlastne nič nerobíte. Vy ste iba svetsky trpezlivý. Nepoznáte rozdiel medzi trpezlivosťou a utrpením.
- Druhou možnosťou môže byť vtip z úvodu. V jednej knihe od Maxa Kašparů som čítal, že problém pozná iba útok alebo útek. Vy sa rozhodnete pre kompromis. Rátate do desať, ale spolužiaka pevne držíte, aby vám, nedajboh, neutiekol. Chceli by ste odpustiť, chceli by ste ľutovať, ale: nie je to vaša chyba, nemáte dosť síl, nechce sa vám, nedokážete to, bojíte sa... Kompromisy. Vy s riešením nemáte problém, keď príde váš protivník ako prvý, keď vám Boh dá znamenie. Len nech sa niečo stane. Vy prvý krok neurobíte, lebo to nie je vaša chyba, ..., ..., Viete, čo je trpezlivosť. Dokonca ste o tom už počuli aj na nejakej prednáške, prečítali o tom niečo v Slove. Z vlastnej skúsenosti viete, že všetko sa dá vyriešiť, záleží na uhle pohľadu. Robíte všetko, aby ste spor urovnali. Konáte podľa osvedčených metód, o ktorých ste počuli, ale ktorými nežijete. Snažíte sa veci riešiť, byť trpezlivý, lebo to vraj pomôže. Poviete o tom svojim kamošom, lebo to vraj pomôže. Sem – tam zarecitujete nejaký Otčenáš, vyroníte úprimnú slzu. Lebo to vraj pomôže.
- Kaz 3, 1-8
Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť.
Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať.
Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa.
Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.
Svoj čas má rozhadzovať kamene, svoj čas má zbierať kamene.
Svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia.
Svoj čas má hľadať (niečo), svoj čas má niečo stratiť.
Svoj čas má (niečo) si uschovať, svoj čas má niečo odhodiť.
Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať.
Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.
Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť.
Svoj čas má vojna, svoj čas má pokoj.
Trpezlivosť, priatelia, to znamená niesť vlastný kríž. Nemýľte si starosti s krížom. Problémy sa riešia, z kríža sa už zostúpiť nedá. Velikánsky rozdiel je v tom, že nikdy nenesieme kríž väčší ako naše sily. Problémy nám môžu prerásť cez hlavu, pokiaľ ich neriešime alebo riešime nesprávne. Kríže, tie nás približujú k Bohu, sú akousi skúškou našej viery.
Na záver myšlienka Pierra Teilhard de Chardina: Jedni rozprávajú: čakajme trpezlivo, dokiaľ nepríde Kristus. Druhí povedia: radšej dokončime stavbu Zeme.
Peter
