Vedieť žasnúť
Myslím - a isto sa so mnou nebudete hádať, keď poviem, že každý človek dostáva pri narodení do vienka mnoho darov a talentov. Niekto je ukecaný, optimistický, inteligentný, niekto má pekné oči, iný má vkus, henten na prvý pohľad dokáže odhadnúť ľudí, toto dievča má krásu, ktorá oči vybíja,... Proste nikto neobišiel naprázdno.
Napriek tomu ľudia strácajú dar, umenie, ktoré obohacuje ich život. Dnešný človek nedokáže žasnúť. Ako to pozorujem, zdá sa mi, že schopnosť žasnúť majú všetky deti do piatich rokov, potom tento dar strácajú. Aký je krásny pohľad na chlapca, ktorý dostane svoj prvý bicykel, na dievčatko s vlastnou hovoriacou bábikou, malé deti dokážu žasnúť a svojou radosťou spôsobujú radosť aj nám.
Naopak, my starší sa už nedokážeme nefalšovane a úprimne rozžiariť nad nočným vysvieteným mestečkom, nad blikotaním pouličných lámp pri prechádzaní cesty autom. Tento dar je už taký zriedkavý, že sa bojím zabásniť o západe slnka, o rannej rose, pokochať sa krásou batoľaťa v kočiariku bez toho, aby som nebol prinajmenšom označený za blázna.
Dar žasnúť prináša radosť. Pravú, originálnu radosť. Mnohokrát mladí ľudia kvôli radosti menia svoje stereotypy. Časté striedanie partnerov, alkohol, ľahké drogy, nejako si treba spestriť život, ktorý je stále taký nudný. Mottom sa stalo: „Nás už nič neprekvapí.“
Vážení, je to omyl. Život nie je vôbec nudný a netreba si zamieňať pravú radosť s falošnou radosťou. Pravá radosť je spojená aj s darom žasnutia.
Na viacerých miestach evanjelií sa píše, že po Ježišovom zázraku boli ľudia nadšení a zachvátení úžasom, lebo neverili vlastným očiam. Ako môže chodiť, keď od narodenia chromeje? Ako je možné, že tento slepý vidí? Fakt už nie je malomocný? Žasli nad tým, čo Ježiš urobil, ako to urobil.
Alebo si predstavte ohromených apoštolov na hore, kde uvidia premeneného Ježiša a vedľa neho praotcov svojho národa. Čím to je, že keď nás Ježiš pozýva k oltáru, kde premieňa chlieb na svoje telo a víno na svoju krv, vôbec nás to - ako sme si už zvykli - nevytrhne z ospalosti a účasť na tomto zázraku prežívame bez hlbšieho záujmu?
Priatelia, ak chceme zažívať pravú radosť, musíme sa naučiť žasnúť. Žasnúť znamená byť vďačný, byť radostný z toho tajomstva na oltári, znamená to vidieť „za veci viditeľné.“ Žasnúť znamená žiť ako dospelý, ale radovať sa ako dieťa. Veď aj Ježiš vraví: „Pokiaľ nebudete ako títo najmenší, nevojdete do Božieho kráľovstva.
Skúste sa zahľadieť na západ slnka a premýšľať o tejto nádhere. Započúvajte sa do spevu vtákov, obzrite si zblízka vaše vysnívané auto, čo stojí pred domom. Nebojte sa dať najavo svoju radosť.
Chcem vidieť vaše veľké vypúlené iskriace buľvičky!:-)
Peter Cyprich
