Vnímaj!
Drahý priateľu, nie je to tak dávno, čo som ti písal naposledy. Píšem ti opäť, hoci neviem, či si ťa tieto slová nájdu. Včera odvliekli môjho spoluväzňa do katakomb, odkiaľ sa doteraz nevrátil.
Naučil som ťa všetko, čo som vedel. O jednej veci som ti však nepovedal, o tej najdôležitejšej.
Nikdy nezabudni, že nie je tak dôležité, ako dlho žiješ, ale ako intenzívne a autenticky život prežívaš. Osloboď sa od starostí o seba. Vlož všetko do prítomnej chvíle. To rozhodujúce sa deje práve TERAZ! Teraz je v tebe Boh. Teraz chce Boh vďaka tebe dostať v tomto svete tvar.
Viem, že nemôžeš žiť v tomto vedomí stále. Ale nikdy nodovoľ, aby si sa aspoň na krátku chvíľu nedostal k tomu šťastiu, aby si aspoň raz nepocítil nekonečnú, hrejivú Božiu lásku. Nedopusť, aby si nebol sám sebou, v jednote so sebou samým a Bohom, ktorý vďaka tebe a v tebe chce ukázať svetu. Nemusíš milovať všetkých ľudí. To sa ti nepodarí nikdy. Buď si ale aspoň na chvíľu vedomý toho, že do teba prúdi Božia láska každým nádychom, aby tvojím výdychom vytekala do tohto sveta. Keď v to uveríš, spoznáš skutočné tajomstvo svojho života. Skoncuješ so stresom a napätím. Pocítiš, že si cenný a spoznáš svoju hodnotu. Budeš vedieť, čo znamená žiť.
Potom bude svet o trochu jasnejší, teplejší, ľudskejší a obývateľnejší – i vďaka tebe.
Tvoj priateľ
Peter Cyprich
