Hľadajme Petrov tieň, aby sme žili v Kristovom svetle
Dovoľte, aby som Vás všetkých úprimne na úvod pozdravil, poďakoval za pozvanie na dnešné stretnutie a tlmočil pozdrav od Košického arcibiskupa metropolitu Mons. Alojza Tkáča. Práve na základe povolenia arcibiskupa Mons. Tkáča Koinonia Ján Krstiteľ požehnane pôsobí na Slovensku od r. 1995, a to aj na území Košickej arcidiecézy, v ktorej sa novým centrom stáva stredisko medzi Nižným a Vyšným Klatovom v blízkosti Košíc.
Svätý Otec Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Missio konštatuje, že v Cirkvi sú rôzne formy kresťanského spôsobu života, ale zvlášť myslí „na novotu, ktorá sa v poslednej dobe objavila vo viacerých cirkvách: na veľký rozvoj ´cirkevných hnutí´, ktoré sa vyznačujú mocnou misionárskou silou“. A ako ďalej konštatuje, ak sa tieto hnutia začlenia do pastoračných štuktúr v diecézach a farnostiach „budú znamenať pre novú evanjelizáciu a pre misijnú prácu v pravom slova zmysle slova skutočný Boží dar“. Môžeme povedať, že konštatovanie Jána Pavla II. bolo prorockým nahliadnutím do budúcnosti, a preto odporúčal hnutia propagovať a zapájať do činnosti najmä medzi mládežou.
Významným medzníkom „zviditeľnenia a požehnania“ činnosti hnutí v novodobých dejinách bol Svetový kongres Cirkevných hnutí vo Vatikáne 27. – 29. mája 1998. Zároveň je symbolické, že na Kongrese patrili k dôležitým prejavom príhovor Jána Pavla II., vtedajšieho pápeža, a príhovor kardinála Ratzingera, ktorý sa stal jeho nástupcom ako Benedikt XVI. Táto symbolika akoby chcela potvrdiť nastúpenú líniu chápania, prijatia a začlenenia hnutí do aktívneho života Katolíckej cirkvi. Príhovory oboch dôstojných predstaviteľov vytvorili či potvrdili zároveň určitú ideovú platformu, „odrazový môstik“, konaniu a požehnaniu, ktoré chce Duch Svätý vniesť do značne sekularizovaného sveta skrze hnutia.
Ján Pavol II. nezaváhal prirovnať stretnutie predstaviteľov hnutí na Námestí sv. Petra v Ríme k „veľkému Turíčnemu večeradlu“, ktoré túži po vyliatí Ducha. Zvlášť mocne museli zaznieť pápežove slová: „Dnes, pred všetkými vami, zhromaždenými na Námestí sv. Petra i pred všetkými kresťanmi, chcem zakričať: Otvorte sa pokorne darom Ducha! Prijmite vďačne a s poslušnosťou charizmy, ktoré Duch Svätý neprestajne rozširuje. Nezabúdajte, že každá charizma je daná na spoločné dobro, teda na dobro celej Cirkvi“.
Vašou charizmou je spoločný život v oáze, v zasvätení sa Kristovi v sľube chudoby, čistoty a poslušnosti. V Katolíckej cirkvi a vo svete ste prítomní ako spoločenstvo zvlášť obdarované charizmou prorockou a kazateľskou podľa príkladu sv. Jána Krstiteľa, ktorý je ženíchov priateľ (porov. Jn 1, 23b; Jn 3, 29). Ale čo je zvlášť dôležité, a čo dôrazne zaznelo v citovanej reči Jána Pavla II. a rezonuje v ďalších dokumentoch Katolíckej cirkvi, tým, že sa dôsledne usilujete zachovať a zaručiť autentickosť charizmy, konáte tak v súlade s kompetentnou cirkevnou autoritou.
Ako viete, na spomenutom stretnutí Hnutí v Ríme, vtedy ešte kardinál Ratzinger, keď v hlboko teologicky fundovanej prednáške o vývoji hnutí od počiatočného mníšskeho štýlu života na Západe i Východe (3. st.) až po súčasnosť, najskôr objektívne zhodnotil tento vývoj, aby zároveň poukázal i na pokusy, ktoré si osobovali označenie „hnutia“, avšak hlásali bludy alebo viedli k trvalým rozkolom a nejednote: montanisti, katari, valdénci, husiti, či reformačné hnutie v 16. storočí. Ich odštiepenie pretrváva, ale zavinenie nemožno vidieť iba na jednej strane.
Ak by som sa pokúsil časovo premostiť Ratzingerove slová a dať ich do súvisu s homíliou už pápeža Benedikta XVI. na Nedeľu Božieho milosrdenstva 2007 v Ríme, myšlienka na jednotu s Petrom a jeho nástupcami dostáva výraznejší zmysel. V spomenutej homílii vychádzal Benedikt XVI. zo Skutkov apoštolov (Sk 5, 12-16), keď v prvotnej Cirkvi, ľudia vynášali na ulice chorých, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, nakoľko Petrovmu tieňu bola pripisovaná uzdravujúca moc. Petrov tieň pochádzal z Kristovho svetla, a preto mal v sebe silu Kristovej lásky. „Tieň Petra“, povedal Benedikt XVI., „prostredníctvom Katolíckej cirkvi, padol na môj život od samého počiatku a presvedčil som sa, že je to dobrý tieň – tieň oslobodzujúci, a to preto, že vo svojej podstate pochádza od samého Krista. Peter bol človek – mal rôzne slabosti vlastné ľudskej bytosti, ale predovšetkým bol človekom, ktorý horlivo veril v Krista a bol naplnený láskou k Nemu. Vrátane celej slabosti Petra, skrze jeho vieru a lásku sa ľuďom dostávala uzdravujúca moc Krista, Jeho zjednocujúca moc. Aj dnes hľadajme Petrov tieň, aby sme žili v Kristovom svetle“. Hlboké slová Benedikta XVI. majú plnú oporu v učení Katolíckej cirkvi, ale z pápežových úst zazneli ako osobné svedectvo, čím dostali ešte väčšiu praktickú hodnotu.
Ten istý pápež oslovuje v súvislosti prístupu k hnutiam i biskupov a kňazov osobitným Listom kňazom na začiatku Roka kňazov (2009/2010), ktorý vyhlásil pri príležitosti 150. výročia úmrtia sv. Jána Máriu Vianneya. V Liste venuje celý odsek dôležitosti prístupu k hnutiam. Píše: „V tomto roku venovanom kňazom by som chcel ešte zvlášť povzbudiť kňazov, aby dokázali pocítiť novú jar, ktorú Duch prebúdza v Cirkvi prostredníctvom cirkevných hnutí a spoločenstiev. V tejto súvislosti platí usmernenie dekrétu Presbyterorum ordinis určené kňazom: ´Skúmajte duchov, čo sú od Boha, nech so zmyslom pre vieru odkrývajú mnohoraké tak skromné, ako i významnejšie charizmy laikov, nech ich s radosťou uznávajú a bedlivo zveľaďujú´ (PO 9). Zo vzájomného spolupôsobenia medzi vysvätenými služobníkmi a charizmami môže vytrysknúť ´dôležitý impulz na obnovenie úsilia Cirkvi spojeného s ohlasovaním a vydávaním svedectva o evanjeliu nádeje a lásky´. Okrem toho posvätný úrad má radikálne ´komunitnú formu´ a možno ho uskutočňovať len v spoločenstve kňazov s ich biskupom. Treba, aby sa toto spoločenstvo pretavilo do konkrétnych foriem účinného a láskyplného kňazského bratstva.
Od slov, ktorými Benedikt XVI. zdôrazňuje nutnosť jednoty s Petrom a jeho nástupcami, upriamujem pozornosť na slová zdôraznené v citovanom Liste kňazom, o dôležitosti vydávania svedectva o evanjeliu nádeje a lásky. Nedá mi v tejto chvíli si nespomenúť na púť do Talianska na jeseň v r. 2003, ktorú sme organizovali ešte z môjho posledného pôsobiska v pastorácii v Prešove. Jedným z našich zastavení, kde sme mali nocovať, bolo zariadenie vašej komunity. Už sa zotmelo, pršalo a my sme blúdili a nevedeli sme nájsť cestu k cieľu tohto dňa. Napokon sme sa na miesto určenia dostali a odrazu bolo treba vyriešiť na strane hostiteľov veľa vecí. Bolo nás treba nakŕmiť i ubytovať. Názov miesta som si nezapamätal, ale všetci pútnici sme si zapamätali s akou láskou sme boli prijatí a koľká obetavosť nám bola prejavená. A na také svedectvo lásky sa pamätá... ďakujem vám, i vašim spolubratom a spolusestrám v Taliansku v mene všetkých vtedajších pútnikov. Ďakujem vám za vaše svedectvo lásky.
Bol som i na niekoľkých vašich podujatiach, naposledy nedávno – tuším v máji Košiciach, niekoľkokrát som navštívil vašu komunitu v Zlatej Idke, ale videl som vás i ako ohlasovateľov a svedkov Kristovej blahozvesti i na ulici v Košiciach. Cením si i osobné stretnutie s vašim zakladateľom o. Ricardom, asi pred 2-3 rokmi na diakonskej vysviacke v Hanušovciach. A práve tam náš súzvuk s o. Ricardom dostal určitý rozlet, keď sme si mohli spolu „pofilozofovať“. Ak sa dobre pamätám, zhodli sme sa na konštatovaní, koľko múdrosti, a nielen ľudskej, sa skrýva v dejinách myslenia človeka, ale zároveň, ako je veľmi dôležité vedieť túto silu ľudského ducha správne pochopiť a nasmerovať. Možno aj na tieto slová som si spomenul pri jednej filozofickej debate, kde diskutujúci boli rôznorodí a na „pretras“ sa dostali slová Jána Pavla II.: „Bez Krista nie je možné pochopiť človeka“. Hneď sa zdvihla jedna ruka, ktorá pravdepodobne tlmočila názor viacerých, a zaznelo: „Postulát Krista zaváňa ideológiou“. Námietku podobného charakteru som nepočul po prvý krát. Dovolil som si vstúpiť do diskusie a odvolávajúc sa na dejinný prehľad som spomenul, že takmer každé obdobie a každá filozofia stanovuje normu od ktorej sa odráža v rozvíjaní filozofickej koncepcie. Každý hľadá „pevný bod“, ktorým chce pohnúť vesmír, a ak ho nájde tak sa ho pridržiava celý čas. Nezachádzal som do detailov a nespomenul rôznorodé prvotné príčiny jednotlivých filozofických systémov, ktorých sa mnohí pridŕžajú i dnes. Ani som stanovené prvotné príčiny nehodnotil, ale jednoducho som povedal: „Prečo by pre nás nemohol byť mierou všetkých vecí Kristus?“ Je to často otázka, ktorej sa ľakajú aj pokrstení, keď rozlišujú medzi myslením a konaním, ba čo viac, považujú ho za dve na sebe nezávisle mohutnosti ľudského prejavu. Ježiš Kristus, ktorý prichádza k človekovi sa ho nechce len nejako zľahka dotknúť; azda na počiatku, ale potom chce ísť ďalej a obohatiť i ľudský rozum i ľudské srdce, celú bytosť človeka a jeho bytie. Kristus chce byť prítomný v človekovi, chce zostávať v tom človekovi, ktorý žije v ňom, aby taký človek prinášal napokon hojné ovocie (porov. Jn 15, 7). Študenti na skúške z filozofie radi citujú slová sv. Pavla: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením“ (Kol 2, 8). Avšak tak ako sv. Pavol vystríhal vo svojom čase pred gnózou v rôznej podobe, tak aj v súčasnej dobe sú jeho slová aktuálne, čo sa týka dôležitosti správneho výberu. Pavlove slová z Listu Kolosanom sa v žiadnom prípade nestavajú proti užívaniu ľudského rozumu, práve naopak, podčiarkujú jeho používanie ako nevyhnutný nástroj poznania aj pri prežívaní viery, ale správnym spôsobom. Je to starý i stály problém, niekedy až napätie, ktoré sa odohráva medzi rozumom a vierou a pre ktoré požil Ján Pavol II. nádherné prirovnanie – sú to dve krídla. Ako je veľmi dôležité, aby obidve krídla boli funkčné a v stálej činnosti, aby jedným i druhým krídlom sa neprestajne „trepotalo“, vtedy možno očakávať následný, pravidelný let i rozlet ľudskej bytosti. Tu sa spája augustínovské: „Verím, aby som porozumel“ s učením Akvinského, ktorý hovorí o prijatí viery a Boha samotného ako o úkone, ktorý sa neprotiví ľudskému rozumu. Alebo ako vtipne poznamenáva Scott Hahn, aby sme neprechádzali cez cestu so zatvorenými očami, lebo to nie je čnosť. Myslím, že Hahnovo úsmevné vyjadrenie nesie v sebe posolstvo, ktoré pripomína človekovi potrebu vyváženosti sily v krídlach viery i rozumu. Svoje krátke zamyslenie vedené týmto smerom chcem vysvetliť: ako je dôležité zapojiť sa do evanjelizácie, ale aj reevanjelizácie, nakoľko Kristovo posolstvo je adresované celej ľudskej bytosti, a to ako človekovi, ktorý ešte o ňom nikdy nepočul, a v našom prostredí (zvlášť na Slovensku), v značnej miere tomu, ktorý nejakým spôsobom predsa len pochádza z tradičnej kresťanskej rodiny. Ako však vysvetliť dnešnému pochybujúcemu i hľadajúcemu človekovi vysvetliť, že ľudský rozum je obohatený Božím Zjavením? Zo zorného uhla odporujúceho človeka je to často prirodzený postoj i argument, nakoľko v dnešnom globalizovanom svete dostáva viacero ponúk rozmanitých zjavení. Často jedinou odpoveďou i pre takého človeka je - svedectvo osobného prežívania života viery. Ježišova výzva: „budete mi svedkami“ (Sk 1, 8), naberá v dnešnom svete rôznych ponúk a príležitostí ešte výraznejšiu dôležitosť.
Vaše svedectvo v dnešnom svete, ako aj svedectvo toľkých ďalších verných Kristových nasledovateľov, vychádza z jednoznačnej prvotnej príčiny, ktorou je Kristus, ako to zaznačil evanjelista Ján: „Na počiatku bolo Slovo“ (Jn 1, 1). Som si veľmi dobre vedomý toho, že v rôznych dišputách bude tento argument spochybňovaný, možno i napádaný. Napriek všetkému, nie je treba sa báť meča rozdelenia (porov. Mt 10, 34-35), ale i naďalej sa upevňujme v presvedčení Kto je Cesta, Pravda i Život (Jn 14, 6), a Kto premohol svet (porov. Jn 16, 33), a Kto je s nami až do skončenia sveta (Mt 28, 20). Váš Patrón – sv. Ján Krstiteľ to nemal ľahšie, hoci na začiatku putovali za ním k Jordánu početné zástupy, a aj keď jeho reč nebola nejako lahodná, predsa za ním prichádzali. Vernosť Kristovi napokon potvrdil obetou vlastného života a stal sa „víťazom pod mečom“. Svoju úlohu splnil – pripravil cestu Pánovi. Iste boli dôležité i jeho slová, ale jeho svedectvo malo ešte väčšiu moc.
Modlím sa spolu s vami i za vás, aby ste naďalej boli silní v slove ohlasovania, ale rovnako mocní i v sile svedectva. Dnešný človek potrebuje počuť slovo, nakoľko i viera je z ohlasovania (porov. Rim 10, 17), a sv. Ján Krstiteľ při Jordáne slovom ohlasoval príchod Krista. Ale dnešný poslucháč či pozorovateľ najviac prijíma argument osobného svedectva ohlasovateľa. Dávajme naďalej pravdivé svedectvo o Kristovi dnešnému svetu, lebo ním dávame človekovi nádej, ktorá najskôr osvetľuje a potom posilňuje chápanie zmyslu života. Buďme svedkami Krista a tak pripravujme iných na jeho prijatie podľa vzoru sv. Jána Krstiteľa.
Mons. Stanislav STOLÁRIK
košický pomocný biskup
generálny vikár
Kresťanské hnutia, združenia a inštitúcie laikov na Slovensku. Bratislava: Komisia pre laikov KBS, LÚČ, 1999, s. 18.
JÁN PAVOL II.: Redemptoris Misio, 72.
JÁN PAVOL II.: Redemptoris Misio, 72.
Porov. Príhovor pápeža Jána Pavla II. na Svätodušnú vigíliu (30. mája 1998). In.: Svetový kongres cirkevných hnutí Vatikán 27. –29. mája 1998. Trnava: SSV, 1998, s. 51.
Tamtiež, s. 55.
Porov. Laické hnutia. Košice: HKR, 2002, s. 36.
Porov. Príhovor pápeža Jána Pavla II. na Svätodušnú vigíliu (30. mája 1998), s. 57.
Porov. RATZINGER, J.: Cirkevné hnutia a ich miesto z teologického hľadiska. In.: Svetový kongres cirkevných hnutí Vatikán 27. –29. mája 1998. Trnava: SSV, 1998, s. 38-39.
Homília Benedikta XVI. (15.4.2007). In.: W kręgu teologii Josepha Ratzingera – Benedykta XVI. Opole: Redakcja wydawnictw Wydziału teologicznego Uniwersytetu Opolskiego, 2008, s. 11.
BENEDIKT XVI.: List kňazom. In.: Čo Benedikt XVI. želá všetkým kňazom sveta. Trnava: Katolícke noviny, SSV, roč. 124, č. 27 (2009), s. 9.
Porov. HAHN, S.: Prečo veriť, 2009. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2009, s. 35.
Historiografia užíva termín „víťaz pod mečom“ s mučeníckou smrťou sv. Stanislava, krakovského biskupa a mučeníka, ktorý bol zavraždený pri oltári v Krakove v r. 1097. Vyjadrenie „víťaz pod mečom“ sa zvykne uvádzať ako biskupské heslo sv. Stanislava, ale je viac pravdepodobné, že toto heslo mu bolo pridané až po smrti.
