Explózia v Indii
Na Slovensku sa hanbíme rozprávať o Ježišovi, hoci tu nemáme také prekážky. V Indii môžu ľudia zomrieť a predsa to chcú robiť.
Mima, ako to začalo, ako si sa dostala k tomu, že pôjdeš do Indie?
Začalo to minulý rok na kurze Pavol. Dostala som nanovo túžbu evanjelizovať.V tom čase som už bola rozhodnutá, že chcem ísť na 3 mesiace do evanjelizačnej školy v Plzni. Tam som zrazu zistila, že svet nie je len Slovensko, ale že je oveľa väčší. :) Moji spolužiaci boli totiž z Indie, Mexika, Írska, Španielska, Talianska, Nemecka a Poľska. Vtedy som si uvedomila, že je veľa krajín, kde je potrebné ísť evanjelizovať a začala som túžiť po tom, že chcem ísť evanjelizovať kdekoľvek, kde to bude potrebné. Krátko na to som od írskeho spolužiaka dostala anglickú Bibliu a niekto sa vtedy zasmial, že je to možno prorocké. Ja som si pomyslela: „Super, tak o dva roky , keď budem rozprávať dobre anglicky, pôjdem. Možno do Indie.“
O dva týždne mi oznámili, že ak chcem, môžem tam ísť hneď. Wow! V ten deň som od prekvapenia skoro nemohla dýchať. Nemohla som pochopiť, ako môže Boh tak rýchlo plniť túžby môjho srdca a ako ma má tak rád. Nepochopiteľné pre mňa bolo tiež to, že nerozprávam veľmi dobre anglicky. Prečo práve ja? Ale ostatní ma povzbudzovali: „Neboj sa, choď!“ Rozhodla som sa, že idem. Do odchodu sme mali len krátky čas a tak som začala rýchlo vybavovať pas, víza, všetky očkovania a 15. januára sme už mali byť na ceste.
Víza som dostala po Vianociach. V ten istý deň som tiež dostala email, že nastala zmena a do Indie sa nejde v januári, ale až v polovici februára, a už na iný projekt, kde už potrebujem rozprávať lepšie anglicky. V prvej chvíli som si pomyslela, že to nie je pre mňa. Ale priatelia ma znova povzbudzovali, že ak ma Boh do toho pozval, určite to chce. A tak som sa modlila: „Pane Ježišu, som ochotná sa teraz každý deň učiť anglicky a pripravovať, ale musím vedieť, či to ty naozaj chceš, lebo ak nie, tak tam nejdem.“ Odpovedal mi cez Bibliu - slovom o tom, ako bol Áron vybratý z ľudu na službu. Povedala som Ježišovi: „Tak teda idem. Dávam ti mojich 5 chlebov a 2 ryby – tú moju angličtinu, a ty môžeš urobiť, čo chceš.“
Môžeš nám bližšie priblížiť projekt, ktorý sa rozbieha v Indii?
Je to niekoľkoročný projekt, organizovaný Biskupskou konferenciou Indie v spolupráci s Koinoniou. Začal minulý rok seminárom o novej evanjelizácii. Tento rok pokračuje kurzom Filip v 10 regiónoch celej Indie. Budúci rok nasleduje kurz Pavol a o 2-3 roky budú mať v Indii vlastnú evanjelizačnú školu. V každom regióne sme urobili kurz Filip s metodológiou tohto kurzu (pozn. návod, ako ho robiť) asi pre 9 diecéz. Takže počas dvoch mesiacov sme vyformovali v celej Indii 90 tímov pre kurz Filip. Každý tím sa vráti do svojej diecézy a urobí tento kurz, a tak vyformuje ďalších 20 farských tímov. Takže trocha matematiky - 90x20=1800 tímov pre kurz Filip. Keď každý tím urobí len 5 kurzov Filip, bude to za rok 9000 kurzov v celej Indii. A ak na každý kurz príde len 50 účastníkov, za rok môže mať skúsenosť so živým Ježišom 450 000 ľudí. A toto je multiplikácia v praxi.
Budúci rok bude tento projekt pokračovať rovnakým spôsobom kurzom Pavol. Cieľom celého projektu je, aby sa každý človek stal evanjelizátorom. Je to úžasný projekt a Pán doň pozval práve Koinoniu Ján Krstiteľ.
Je jednoduché ohlasovať živého Ježiša v Indii?
Nie je to jednoduché. V mnohých štátoch Indie je nebezpečné rozprávať o Ježišovi. Prevažuje tam hinduizmus a existujú rôzne fundamentalistické skupiny, ktoré napádajú kresťanov, zapaľujú im domy, kostoly, celé dediny. Napr. pred 9 rokmi upálili jedného protestanského pastora v aute aj s dvoma malými deťmi.
Napriek tomu, alebo aj práve preto Boh robí v Indii veľké veci (napr. na jednom veľkom stretnutí prijalo Ježiša 8000 ľudí, ktorých ešte v ten deň pokrstili).
Nemala si strach?
Mala som strach, lebo som nevedela, aká je tam situácia, ako sa môžem prejavovať na ulici - či môžem hovoriť o Ježišovi. Je tam reálna hrozba, že človek tam môže kvôli Ježišovi zomrieť.
Čím sa líši prežívanie Boha u Európanov a u Indov?
Myslím si, že my, Európania, máme v sebe určité schémy a do nich chceme vložiť Boha. Indovia zmýšľajú viac srdcom. Všetci sú veľmi duchovní - hinduisti, budhisti, moslimovia,... Je to duchovná krajina, náboženstvo je súčasťou života, všetko čo robia je pre nich modlitba, neoddeľujú kostol od bežného života.
Je rozdiel medzi mladými v Indii a tu na Slovensku?
V prvom rade sa mladí inak obliekajú - zachovávajú tradície, aj keď pomaly začína hlavne vo veľkých mestách prenikať aj tu západná kultúra. Majú rovnako ako u nás rôzne mládežnícke organizácie, stretli sme sa napr. s Jesus Youth. Je to organizácia pôsobiaca po celej Indii, modlia sa podobne ako my, organizujú modlitebné stretnutia, workshopy, chodia evanjelizovať. p.Ricardo často hovorí: „Ak chceš málo, Boh ti dá málo. Ak chceš veľa, môžeš dostať veľa.“ Snívaj, lebo Boh chce robiť veľké veci!
Čím ťa obohatila evanjelizácia v Indii?
Určite v mnohom. Najviac ma zasiahla odvaha ľudí a chuť evanjelizovať. Na jednom kurze sa postavila žena a povedala, že doteraz sa bála rozprávať o Ježišovi, lebo ju môžu zabiť. Na kurze sa rozhodla, že to bude aj napriek tomu robiť. My na Slovensku sa hanbíme rozprávať o Ježišovi, hoci tu nemáme také prekážky. V Indii môžu ľudia zomrieť a predsa to chcú robiť. Nanovo som si uvedomila, že našou úlohou je nielen evanjelizovať, ale učiť ďalších ako evanjelizovať. Tak ako to robil Ježiš. On vyformoval len 12 apoštolov, ale cez nich sa dostalo evanjelium do celého sveta. V našej evanjelizačnej škole sa veľa hovorí o multiplikácii. Až v Indii som videla jej účinnosť. Výsledkom dvojmesačnej práce 5-člennej ekipy môže byť vďaka multiplikácii 450 000 ľudí, ktorí stretli živého Ježiša.
Čo sa ti najviac páčilo na Indii?
Najviac sa ma asi oslovila rozmanitosť tejto krajiny. Keď som išla do Indie, hľadala som informácie (napr. www.incredibleindia.org). Nerozumela som, prečo je India označovaná ako neuveriteľná. Až tam som to pochopila. Je plná farieb a kontrastov, vedľa seba nájdete obrovské budovy a hneď vedľa slumy (pozn. slum - časť mesta alebo veľkomesta, ktorá je obvykle obývaná veľmi chudobnými a sociálne veľmi slabými vrstvami obyvateľstva), vedľa seba žijú ľudia rôznych náboženstiev - hinduisti, moslimovia, budhisti, kresťania, ...
Mima, povedz nám niečo o špecifikách Indie, ktoré si zažila na vlastnej koži.
Aj keď je tam práve zima, tak ako u nás, v Bombaji bolo 35°C. Neviem, či existujú nejaké pravidlá cestnej premávky, lebo všetci trúbia, brzdia, uhýňajú sa, semafory sme videli len vo veľkých mestách. Na ceste je možné vidieť čokoľvek - kravu spiacu uprostred rušnej cesty, prepravu niekoľkometrového nákladu na bicykli, autá všetkých možných značiek aj rokov výroby, na jednom motocykli sa vezie aj celá rodina. Napriek tomu, že sme bývali vo veľmi dobrých podmienkach (na ich pomery), umývali sme sa len tzv. vedierkovým spôsobom :) . Po každom umývaní zubov som si nanovo vzbudzovala vieru, že sa mi nič nestane a že ten komár, ktorý ma uštipol, nemá maláriu. :) Jedlo majú pikantné, jedia lyžicou a vidličkou, ale väčšina len pravou rukou. Často sme pili teplú vodu. Spali sme pod sieťami, čo sa mi zdalo v danom prostredí celkom praktické.
Chcela by si sa tam vrátiť?
Áno, ak by to bolo možné chcela by som tam ešte niekedy ísť. Napriek všetkému sa mi India veľmi páči.
A teraz sa vráťme ku kurzu Filip. Kto každý môže robiť tento kurz?
Kurz Filip môže robiť každý, kto má skúsenosť s Ježišom. To je všetko. Nemusíš mať doktorát z teológie, dôležitá je túžba dávať ho ďalej. Boh nehľadá schopných, ale ochotných.
Čo by si odkázala našim mladým, ktorí túžia ísť evanjelizovať?
Ak to bolo možné pre mňa, je to možné aj pre iných. Samozrejme je potrebné učiť sa cudzie jazyky (v našom prípade - KJK - taliančina a angličtina). Ale čo je najdôležitejšie - začať túžiť a snívať o veľkých veciach. O. Ricardo často hovorí: „Ak chceš málo, Boh ti dá málo. Ak chceš veľa, môžeš dostať veľa.“ Snívaj, lebo Boh chce robiť veľké veci. Chci viac!
Miriam Matiasová (32) Narodila sa v Humennom, vyštudovala GkBF v Prešove. Pracuje v špeciálnej základnej škole v Košiciach ako učiteľka. V KJK je od roku 1997, pôsobí v evanjelizačnej škole KJK. Minulý rok absolovovala trojmesačnú Kerygmatickú školu KJK v Plzni.
