Prísľub splnený do bodky
Volám sa Anka a chcela by som vám priblížiť ako Ježiš vsúpil do môjho života a ako ma povolal žiť to čo žijem dnes.
Pochádzam z alkoholickej rodiny a môj život bol o strachu, neistote, zúfalstve, beznádejí. To čo som nemala doma hľadala som inde. Dospelo to však iba k tomu, že moje zranenia sa prehlbovali a zväčšovali. Nevedela som žiť priateľstvá, milovať. Môj život bol povrchný, prázdny a nebavil ma. Jediná oblasť kde sa mi darilo bola škola. V treťom ročníku na strednej ma moja spolužiačka pozvala cez leto na jeden tábor. Zažila som týždeň plný radosti, začali sa tam budovať priateľstvá, ktoré trvajú podnes. Keď som z tábora odchádzala so slzami v očiach som si želala, aby každý deň v mojom živote bol takýto nádherný. No vrátila som sa do krutej reality a znova do toho istého kolobehu, až kým som sa nedostala na vysokú školu, kde sa začala nová etapa môjho biedneho života.
Na výške som navštevovala stretká, ktoré robili študenti z GTF. Hovorili o Ježišovi ako o tom, ktorý je živý, ktorý ma miluje a môže zmeniť môj život ak Ho doň príjmem. I stalo sa. Ja som Ho prijala a On začal konať. Už som si zrazu nepripadala až taká neschopná a nemožná, dostala som novú nádej, že aj ja môžem byť šťastná ba dokonca si to aj zaslúžim. Najdôležitejšie však pre mňa bolo to, že sa konečne našiel niekto, kto ma miluje a záleží Mu na mne. Zmenil sa aj pohľad na moju rodinu a začala som ju prijímať a milovať so všetkým.
Od kamaráta z tohto spoločenstva na škole som počula o Komunite Ján Krstiteľ a o kurze Filip. A za krátky čas bola komunita u nás v meste kde robili stretko pre birmovancov. Môj brat bol jedným z nich a tak ma na toto stretko pozval. Bolo to ako vtedy na tom tábore – radostné, živé, dokonca ešte lepšie. Cez prestávku som išla za jednou dievčinou z tohto spoločenstva spýtať sa na kurz Filip a ona ma pozvala okrem neho aj na Turice. V nedeľu na Turiciach bola modlitba za mladých, ktorí sú volaní do zasväteného života. Ani neviem ako, stála som vpredu na tej modlitbe. Nikdy predtým som nepočula slovné spojenie zasvätený život, ale vedela som čo odo mňa Boh chce. Moje predstavy o živote boli úplne iné. Túžila som sa vydať a mať päť detí, mať skutočnú rodinu. Hovorila som Ježišovi o tom čo chcem a On mi povedal: „ ...ale ja ťa chcem mať v Komunite Ján Krstiteľ!“ Najprv som povedala áno, a robila ďalšie kroky, no potom som sa nedokázala vzdať svojej predstavy o svojom živote.
Hneď na to v lete na jednom z kurzov, ktoré som absolvovala, som dostal od Pána prísľub z Iz 45, 2-3: „Ja pôjdem pred tebou, čo je hrboľaté, urovnám, kovové brány prelomím a železné závory pozrážam. Dám ti poklady ukryté v tme a tajnosti skrýš, aby si vedel, že ja som Pán, ktorý ťa volám po mene – Boh Izraela.“ Tak som v 26.10.2003 vstúpila do spoločenstva ako externý člen. Veľmi som sa však trápila jednak stým, že rodičia boli proti môjmu členstvu v komunite a jednak aj s mojim povolaním. Na jednej strane som vedela čo chce Boh na druhej boli moje predstavy. Nevedela som sa rozhodnúť či jedno alebo druhé. A keď prišla oslava Turic tak raz som stála na modlitbe do manželstva, raz do zasväteného. Napokon som sa asi po 2-3 rokoch rozhodla pre manželstvo. No žiaden potencionálny manžel neprichádzal. Keď prišli Turice v roku 2008 povedala som svojej kamarátke, že nepôjdem ani na jednu z týchto modlitieb. Pán je ale chytrejší ako sme my. Nebola ani jedna z týchto modlitieb, ale otec Ricardo sa chcel modliť za všetkých mladých a vyzval nás dopredu. Počas modlitby vyriekol slová, ktoré prenikli moje srdce ako dýka. Povedal: „ ...sú tu takí, ktorých Pán volá do zasväteného života.“ A ja som vedela, že je to o mne. Vtedy to bol čas, keď som sa nechala zlomiť tam, kde som bola najhrubšia a úplne som sa odovzdala Ježišovi. Aj predtým som mala s Ježišom pekný vzťah. Vždy som však cítila, že to nie je ono. Mala som pocit, že stále medzi nami niečo je. Vedela som, že to nie je múr, ale bolo to ako sklo. Ako keď vidíte, počujete toho druhého aj on vás, no nemôžete sa ho dotknúť. Až keď som sa nechala zlomiť, vtedy sa rozbilo aj to sklo. Musím tiež povedať, že nikdy som nestála na prísľube, ktorý mi dal Pán. Pán ho však plnil a ešte stále plní do bodky. A práve dnes sú tomu štyri týždne, čo žijem s úžasnými sestrami a bratmi v Zlatej Idke a tak Ježiš napĺňa plán, ktorý má so mnou. Stále ma učí novým veciam, vstupuje do oblastí, kde som Ho predtým nepustila. Učí ma plne mu dôverovať, vo všetkom sa spoliehať na Neho. Dáva nášmu vzťahu novú šťavu. A ja viem, že to čo mi dáva On, mi nik iný nemôže ponúknuť. Stratiť čas s Ježišom a pre Ježiša je ten najlepšie stratený čas. Je to zmysel môjho života.
Aj ty hľadáš svoje miesto v tomto svete? Zver sa Ježišovi a On ti ukáže kde budeš skutočne šťastný. S Ježišom nemáš čo stratiť, môžeš len získať.
Anka
