Sila priateľstva
Vďaka našej komunite mám veľa priateľov, ale skúsenosť z minulého týždňa ma ešte viac utvrdila v sile priateľstva.
Bol piatok večer a to je čas, kedy máme stretká mladých u nás v Kračúnovciach. Prišli k nám aj bratia Hvizdošoví, Janka a Miška. Všetko bolo super, od modlitby, cez zdieľanie až po spoločnú, pre niektorých dlhú, noc na fare. Svitlo ráno a všetci sa pomaly roztrúsili domov. Marek s Tonym išli k nám. Dali sme si výdatné raňajky, ktoré pripravila moja mama a ja som chlapcom neochotne oznámil: „Sorry Marek, ale nemôžem sa vám venovať, lebo mám veľa práce. S otcom sme boli v lese na drevo a za domom nám stojí obrovská kopa dreva. Máte dobré spoje? “ Odpoveď, ktorá nasledovala som vskutku nečakal. „My máme dosť času, preto ti radi pomôžeme. Samozrejme, ak môžeme?!“ Bol som nadšený z ich ochoty a tak sme sa razom dali do práce. Marek drevo štiepal, Tony mi ho podával a ja som ho na cirkulárke rezal. Makali sme asi tri hodinky a nebyť chalanov, to drevo by tam stálo ešte aspoň dva dni, lebo sám by som ho nedokázal porezať a musel by som ostať iba pri štiepaní.
Som stále očarený z toho, že nemám priateľov len vtedy, keď je zábava a pohoda, ale aj vtedy, keď mi treba vážne pomôcť. Ďakujem vám ešte raz Tony a Marek!
Tino
