Moje srdce sa raduje
Už dlhšie som mala obdobie prázdnoty. Nič ma nenapĺňalo a netešilo. Bola som obklopená priateľmi a rodinou, ale cítila som sa sama.
Niečo mi chýbalo a sama som nevedela čo. Sama seba som sa pýtala, prečo vlastne žijem a čo je mojou úlohou na tomto svete, ale odpoveď som nepoznala.
Jedného dňa som sa zhovárala so svojou mamkou a všetko som jej povedala. To, ako už nevládzem takto žiť, prečo cítim, že som sama, aj keď viem, že ona je tu pre mňa. Povedala mi jednu vec: “Chýba ti Ježiš“ . Vtedy som sa rozplakala. Cítila som úzkosť, lebo Pán bol tak blízko mňa a ja som bola hlúpa a hľadala som zmysel života v tom, čo nie je podstatné a nebola som šťastná. Ešte v ten deň som si počúvala piesne od skupiny Hillsong. Veľmi sa mi to zapáčilo, preto som to sledovala s veľkým nadšením. Zistila som, že po niečom takom túžim, že mám chuť hovoriť o Bohu, kričať, tancovať pre neho, spievať a povedať všetkým, aká som šťastná.
Chcela som každému vykričať, ako nás Pán miluje, ale nikto mi nerozumel. Vtedy som mala pocit, akoby sa mi pred očami zrútil celý svet. Keď som videla, že ľudia, ktorých mám rada, sa zo mňa smejú a rozoberajú v zlom to, čo je pre mňa zázrak a dar, utiekla som a cítila som sa zle. Cítila som, že "už nikto nejestvuje, kto by Pánovi veril a chválil ho." Nemala som sa s kým rozprávať, dostala som strach, utiahla som sa a dusila som všetko v sebe.
Opakovane som si púšťala doma Hillsong a dodávala som si nádej. Snívala som, že sa raz dostanem na ich koncert a že stretnem ľudí, ktorí sa za Boha nehanbia, ale bolo to pre mňa nedostupné....len sen. Často som mala chuť ísť von a hovoriť aký je Boh úžasný, akú dáva silu, aký môže byť s ním človek šťastný, ale nemala som odvahu. Ten pocit, čo som mala v sebe sa nedá opísať.
Všetko sa zmenilo, keď som dostala od mamky darček a mala som možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí boli pre mňa ako anjeli. Ocitla som sa v Koinonii Ján Krstiteľ na stretnutí a nikdy som nič krajšie nezažila. Téma bola "Život s jasným cieľom". Spievalo a tancovalo sa nahlas. Cítila som sa slobodná, všetko som zo seba dostala von, všetky starosti, trápenia, obavy, všetko bolo preč. Moje srdce sa radovalo a skákalo. Bola som tam jednu hodinu a už som nechcela vôbec odísť. A keby som mohla, ostala by som už s nimi. Chodila som do jedného spoločenstva 10 rokov, ale nikdy sa ma tak Pán netotkol ako v spoločenstve v koinonii za jeden víkend. Na modlitbe som naplno cítila Ducha Svätého, viac, ako kedykoľvej predtým.
Všetky tie prednášky, kázeň pastiera Milana, všetko ma veľmi obohatilo. Sv. omšu a modlitby, ktoré som s vami zažila, sa mi vryli hlboko do srdca a nikdy na to nezabudnem. Od tej doby, čo som sa vrátila z Košíc počúvam len piesne, ktoré som našla u Vás..... ďakujem za ne. Ďakujem za všetko, za prijatie, za každého jedného z vás.
Timea
