Čas
8. január 2009
Aký čas je v našich životoch dôležitý? Ktorý čas je v živote najdôležitejší? Táto chvíľa. Keď som povedal táto chvíľa, ona sa už minula, nastala táto a keď som povedal táto už minula a prišla nová. Dôležitý je ten čas, keď som s Ježišom, keď Ho pozvem do svojho života, do svojho času.
Lebo je čas ktorý plynie, ale je tiež čas tak ako Božie slovo hovorí: čas narodiť sa, čas zomrieť, čas radovať sa (to može byť nejaké obdobie), čas milovať, čas nenávidieť. Otvoríme bibliu, aby sme zistili, ako nám predstavuje čas a čo je dôležité, keď nám biblia hovorí o čase.
Hneď v šiestej kapitole listu Galaťanom, vo veršoch 9 a 10 je napísaná jedna úžasná vec: „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ Čiže tu sa píše o tom, že kým máme čas, konajme dobro. Hlavne komu? Najbližším. Ale Božie slovo hovorí nielen toto.
U proroka Ozeáša v desiatej kapitole, v dvanástom verši je napísané: „Preorte si úhor, je čas hľadať Pána, kým príde a naučí vás spravodlivosti.“ A to je už iný čas. Je čas nechať nástroje, náradie, je čas hľadať Pána. Aj taký čas je a biblia volá a hovorí: „Preor si úhor, lebo toto je čas, keď máš hľadať Pána. Biblia v jednom slove hovorí, aby sme konali. Toto je čas, aby sme boli aktívni a na inom mieste hovorí: „Toto je čas, keď máš hľadať Pána.“
Markovo evanjelium začína tým, že je napísané: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Nebeské kráľovstvo.“ Ježiš hovorí: „Môj čas ešte nenadišiel“ Často hovorí Jánovo evanjelium práve v takýchto líniách.
Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť, svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať. Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť. Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať. Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať. Svoj čas má rozhadzovať kamene, svoj čas má zbierať kamene. Svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia. Svoj čas má hľadať (niečo), svoj čas má niečo stratiť. Svoj čas má (niečo) si uschovať, svoj čas má niečo odhodiť. Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať. Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť. Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť. Svoj čas má vojna, svoj čas má pokoj. (Kaz 3,1-8) To slovo nám hovorí, že je čas, keď sme volaní čosi robiť. Možno aj ty máš čas, ktorý žiješ teraz, okrem toho času, ktorý plynie. Čas, keď si hovoríš: „Je mi dobre.“ Čas, keď si hovoríš: „Mám pokoj.“ Čas, keď si hovoríš: „Som šťastný. Je čas radovať sa.“ A možno si hovoríš: „Je mi ťažko. Mám bolesť. Som pred skúškou, pred rozhodnutím. Toto je môj čas. Čas, keď trpím. Čas, keď som ako v búrke.“
Predstavím vám teraz jednu situáciu a jednu osobu na ktorú budeme hľadieť tiež pod takým zorným uhlom času, ako to zvládol on a čo sa chce od nás. Čo chce Pán odo mňa, keď Jeho Slovo hovorí o čase? Nech je dnes čas šancou, aby Boh vstúpil do našich životov nanovo. Nech je tento čas, keď sme na začiatku Nového roka, časom, keď si uvedomím, že potrebujem do svojho života teraz pozvať Ježiša Krista.
Budeme si všímať postavu Šaula. O ňom je napísané: „Samuel vypočul všetky reči ľudu a predniesol ich Pánovi. A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj ich hlas a ustanov im kráľa!" Ľud Izraela zatúžil po kráľovi. Odvolávajú sa pritom na to, že je to dobrá vec, lebo aj ostatné národy majú kráľa. Kráľ, ktorý by ich viedol a zvlášť preto, lebo bola taká situácia, že Izrael sa nachádzal akoby obkľúčený národmi, ktoré zaútočili na neho, špeciálne Filištínci, Amorejčania a ďalší. A tak si ľud myslí: „Potrebujeme kráľa.“ A Samuel počuje od Boha ako mu hovorí: "Vypočuj ich hlas a ustanov im kráľa!" Keď mu to Boh povedal, Samuel išiel. Boh mu presne ukázal, kto to má byť. „Kis mal syna menom Šaul, mladého a pekného, od neho krajšieho nebolo medzi synmi Izraela; od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.“ (1Sam 9,1-2) Predstavte si, ako o ňom hovorí biblia. Toho si Boh vybral. A Samuel urobil to, čo je napísané v 10. kapitole, v prvom verši: „Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: "Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom!“ (1Sam 10,1) Samuel mu pripomína: „To Pán ťa pomazal. Pán ťa ustanovil, aby si bol nad svojím dedičstvom.“ Keď sa to stalo, Samuel dal pokyn Šaulovi, čo má robiť. A na začiatku boli spolu veľmi mocne zviazaní. Verš 8 v 10. kapitole hovorí toto: „Potom zostúpiš predo mnou do Galgaly a ja prídem k tebe priniesť celopaly a obetovať pokojné obety. Sedem dní budeš čakať, kým prídem k tebe a oznámim ti, čo máš robiť." Myslíte si, že Šaul nevedel, čo má robiť? Teraz už vedel. Samuel mu to povedal. Ukázal mu na čosi, ale tiež hovorí: „Budeš čakať a ja prídem a poviem ti, čo máš robiť.“ Čiže vedel a nevedel. Trochu vedel a trochu nevedel. Na to, aby vedel ako ďalej, mal čakať jeden týždeň. V tom čase to bolo veľmi ťažké a naozaj potreboval svetlo ako ďalej. Boží ľud v tom čase obkľúčili Filištínci.
Nato zvolali ľud k Šaulovi do Galgaly. (1 Sam 13,4) Čiže Šaul bol poslušný. Nachádza sa v Galgale, ale pozor, to je po roku. Jedna maličkosť, jeden detail: Stalo sa to o rok. Vedel, že vtedy tam má byť. Je v Galgale a ľud s ním. Nadišiel ten čas. „Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelitom, tridsaťtisíc vozov a šesťtisíc jazdcov, ľudu však bolo počtom ako piesku na morskom brehu.“ (1Sam 13,5) Toľko bolo Filištíncov. Tých šesťtisíc jazdcov bolo ozbrojených. Mali meče alebo kopije. V Izraeli boli dvaja, ktorí mali meč: Šaul a jeho syn Jonatán. Ostatní mali palice. Filištíncov bolo ako piesku, boli ozbrojení a približovali sa, aby zaútočili na Izrael. Izraelitov bolo šesťsto. „Keď Izraeliti videli, že sú v úzkych, že ľud je ubitý, poschovávali sa (ľudia) do jaskýň, do dier, do skalných trhlín, do jám a do cisterien.“ (1Sam 13,6) „Šaul však bol ešte v Galgale a celý ľud sa triasol okolo neho.“ (1Sam 13,7) I čakal sedem dní do času, ktorý určil Samuel. (1Sam 13,8) Minul prvý deň pondelok, Šaul čaká. Druhý deň, ale hľadí na to, čo sa deje vonku, okolo, ako nepriateľ postupuje, ako sa zhoršuje situácia. Tretí deň je to ešte horšie a on čaká. Povedal si: „Toto mám robiť.“ Čakal štvrtý deň, piaty deň, ľud sa trasie, mnohí odchádzajú, nechávajú ho samého, šiesty deň naozaj ostalo iba šesťsto bojovníkov okolo neho, ostatní sa poskrývali. Samuel neprichádzal. Možno si Šaul hovorí: „Veď to je zlá situácia. Keby sa tie dni skrátili, keby tu ten Samuel čím skôr bol.“ Čakal na Samuela, lebo nevedel, čo má robiť ďalej. Má ísť do boja? Čo má robiť ďalej? Mal za sebou isto víťazstvo. Izrael už v podobnej situácii bol a bol víťazný. Šaul je teraz v skúške. Prežíva čas skúšky, čas, keď je volaný k tomu, aby čakal, aby nerobil nič. Čas, keď nemá robiť nič. Má otvorené oči, vidí, čo sa deje, má strach, bojí sa, lebo jeho bojovníci okolo neho sa trasú a začne sa báť aj on, aby mu neušli, aby možno neprišiel o život, aby to nedopadlo zle. Takže nakoniec na siedmy deň, keď už možno bol na vrchole toho čakania, toho, že nemá nič robiť, lebo takto to Boh chce, vtedy, keď Samuel neprichádzal do Galgaly, takže sa ľud od neho rozchodil, vtedy povedal Šaul: „Stop, tak mi doneste celopal a pokojné obety a obetoval celopal.“ (1Sam 13,9) Robil to, čo mal robiť Samuel. Akoby chcel tým volať Boha na pomoc, aby to už skončilo, aby mohol vyštartovať. On obetoval celopal a keď dokončil obetovanie celopalu, prišiel Samuel a Šaul mu išiel v ústrety pozdraviť ho. (1Sam 13,10) Vidíte, aké je to tu s časom? Vidíte, ako nám biblia tu predstavuje čas? Šaul je volaný k tomu, aby pred bojom nerobil nič. Pred bojom, pred zápasom má miesto týždeň modlitby, týždeň nič nerobenia, týždeň, keď máš možno zatvoriť oči. Týždeň, keď máš možno čeliť lavíne toho všetkého, ale takto idú udalosti. Šaul beží k Samuelovi a Samuel mu hovorí hneď pri stretnutí toto: "Čo si to urobil?" Šaul odpovedal: "Lebo som videl, že sa ľud rozchodí odo mňa a ty si neprichádzal na určený čas, Filištínci sa však zhromaždili v Machmase. I myslel som: Teraz zostúpia Filištínci ku mne do Galgaly a Pánovu tvár som neudobril. Nuž osmelil som sa a obetoval som celopal." Nato Samuel povedal Šaulovi: "Hlúpo si konal, nezachoval si príkaz Pána, svojho Boha, ktorý ti dal. Teraz by bol Pán na večnosť upevnil tvoje kráľovstvo nad Izraelom. Takto však tvoje kráľovstvo trvať nebude. (1Sam 13,11-14) To je ortieľ, ktorý Samuel vynesie nad Šaulom. Akokeby chcel Šaul povedať Samuelovi: „To je tvoja vina. Mal si tu byť, tak ako si povedal. To ty meškáš. Pozri, aká je situácia. Ako si to môžeme dovoliť?“ Ale Samuel hovorí to, čo hovorí Boh: „Mal si čakať. Malo to dosypať ako zrniečka v presypacích hodinách, aby sa naplnil čas.“ Na tom vidno, ako vie človek čosi zlomiť. Šaul tu v tomto bode zlyhal, ale zároveň jeho život sa otočil a vlastne sypalo sa to potom s ním tak, že hneď v ďalších kapitolách vidíme ako mu Samuel hovorí: „Máš šancu. Musíš pobiť všetkých Amorejčanov, všetko musí byť pobité.“ A on zachránil amorejského kráľa a nepobil všetko, ale nechal mäso pre bojovníkov a keď prichádza Samuel opäť k nemu, už vidí, že Šaul je niekde inde, v tme, v temnote, že je to vlastne iný človek, iný muž, že už vstúpil akoby do iného sveta. Toto bolo to zlomové.
Týždeň času, aby som nič nerobil. Čas, keď toto Boh odo mňa chce. Čas, keď podľa tejto udalosti aj nám Boh hovorí dve veci: aký je dôležitý čas modlitby pred zápasmi, pred bojmi. Má to byť dostatočný čas. Boh ti ukáže koľko času, ale vždy pred zápasmi, pred bojmi ti Boh bude hovoriť, aby si nič nerobil, stál pred Ním a v tom čase sa modlil, bol s Ním bez nejakých aktivít, hľadal Ho tak, ako to zaznieva u Ozeáša: „Hľadajte Pána. Teraz je ten čas, keď Ho máte nájsť.“ A ďalšie posolstvo tohto textu je, že čas, ktorý žiješ, tento čas, ži s Pánom. Pozvi Ho do toho času. Do tejto chvíle, ale aj do času, ktorý žiješ. Ak je to obdobie radosti, pozvi tam Pána. Ak je to čas keď máš plakať, pozvi Pána do tohto času. Ak je to čas skúšky, keď kráčaš akoby po vlnách, po mori, pozvi tam Pána, kráčaj s Ním. Do času, ktorý prežívaš, pozvi Ježiša a povedz Mu: „Vstúp do tohto času, ktorý žijem. Otváram Ti svoje srdce a chcem Ťa pozvať do toho času, ktorý teraz prežívam. Buď prítomný v mojom živote, chcem, aby si kráčal so mnou. Ty dávaš môjmu času zmysel a hodnotu.“ Nech by to bol akýkoľvek čas, týždeň, mesiac, nejaký čas alebo obdobie takej skúšky alebo tvojho zastavenia, nech zaznie Božie slovo: „Dúfajte v Neho ľudia v každom čase, pred Ním si srdce otvorte. Boh je naše útočište.“ Boh je tvoje útočište a nespoliehaj sa na svoj um. Na všetkých svojich cestách mysli na Neho a On ti bude rovnať chodníky. Amen.
Štvrtok 8.1.2008
prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ
