Nádej
4. december 2008
Po moste kráča človek a chce spáchať samovraždu. Hovorí si: Ak stretnem človeka, ktorý mi dá nádej, nezabijem sa. Ak mi ju nedá, skočím. Čo urobí, ak sa stretne s tebou? Dnes budeme hovoriť o nádeji. Ale čo je to nádej? Nádej je predovšetkým čnosť.
Katechizmus hovorí, že nádej je dôvery plné očakávanie Božieho požehnania a večného života. Nádejou túžime po Nebeskom kráľovstve, po živote s Bohom. Nádej je očakávanie a to také očakávanie, že vkladáme dôveru do Božích prisľúbení a nespoliehame sa na svoje sily, ale na milosť Ducha Svätého. Inými slovami môžeme povedať, že nádej je túžba po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka. Je to veľmi podobne ako viera. Viera a nádej sú veľmi spojené. Je tu však taký maličký rozdiel. V nádeji dúfame v Božie prisľúbenie, že Boh bude konať tak ako prisľúbil. Vo viere už aj konáme podľa prisľúbení. Nádej znamená, ja dúfam. Viera, ja konám podľa tohto prisľúbenia.
Čo o nádeji hovorí Božie slovo?
„A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.“ (Hebr 6, 18- 20)
Božie slovo hovorí, že nádej je ako istá a pevná kotva duše. Kotva sa spúšťa v prístave na ukotvenie lode. Ale používa sa aj na šírom mori v čase búrky, aby sa loď ukotvila, aby ňou nezmietalo sem a tam, aby ju vietor neunášal zlým smerom. Takouto kotvou pre dušu je nádej. Kotvou, ktorá preniká až za oponu, to znamená do Nebeského kráľovstva, kam nás predišiel Ježiš náš predchodca. Nádej je kotvou, ktorá nás v búrkach života, ukotvuje v Nebeskom kráľovstve, aby nami nezmietalo sem a tam podľa momentálnych nálad a pocitov a neodvialo nás „zlými smermi“. Ale aby sme smerovali do nášho prístavu, do Nebeského kráľovstva, ktoré nám sľúbil Ježiš. Božie Slovo teda hovorí, že nádej je istá a pevná kotva pre dušu v Nebeskom kráľovstve, kam nás už predišiel Ježiš. To on je zdrojom všetkej našej nádeje. Lebo Božie Slovo hovorí, že ten, čo vzkriesil Ježiša, vzkriesi aj nás a na inom mieste hovorí: „ Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.(1Kor 15,19). Ale Ježiš naozaj vstal zmrtvych a je už v nebi a ON sám je tou kotvou, istotou, že nádej v dosiahnutie Nebeského kráľovstva sa naplní.
Na príbehoch niekoľkých postáv z Božieho Slova si ukážeme, ako je nádej prítomná v ich životoch, alebo naopak absentuje. Na veľkonočnú nedeľu idú cestou z Jeruzalema do dedinky Emauzy dvaja Ježišovi učeníci . Kráčajú plní smútku, nešťastia a beznádeje. V jednej chvíli sa k nimi pridáva niekto tretí a pýta sa o čom sa to zhovárajú. Oni mu rozprávajú o Ježišovi, ktorého veľkňazi dali ukrižovať. „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“ Ktovie ako dlho boli s Ježišom pred jeho smrťou. Isto ale videli mnohé uzdravenia, zázraky, divy a znamenia. Počuli mnoho jeho kázaní a dúfali, že On vykúpi Izrael, že im dá život bez problémov, že im dá popredné miesta v jeho kráľovstve, možno čakali, že budú nejakými veľmožmi, okolo budú pobehovať sluhovia. Dúfali, že vykúpi Izrael, že ich oslobodí od nadvlády cudzincov, ale predovšetkým dúfali v dobrý život pre seba. A tak kráčajú plní zúfalstva, beznádeje, smútku a neistoty. Všetky svoje nádeje totiž vložili do Ježiša a on im ich nenaplnil, pretože oni mali svoje predstavy. Mali falošné nádeje. Aj my môžeme mať falošné nádeje, očakávania, túžby. Ale Ježiš nesľúbil život bez problémov, ale povedal: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“. Inde hovorí, že je Emanuel, Boh s nami. Ježiš ti nesľúbil život bez problémov. Tak ako svet okolo nás ešte pred rokom počítal ako rýchlo rastie ekonomika v každom štáte. Ako ideme dopredu ako rastie Amerika, Únia, Slovensko. Počítali sme ako rýchlo dobehneme svet. Svet sa nádejal, že sa vyriešia všetky jeho problémy. A zrazu všetko krachuje. A nás kresťanov sa to dotýka, tak ako všetkých okolo, ale my nemusíme kráčať tak ako tí dvaja do Emauz, plní beznádeje. Lebo Ježiš hovorí ja som s vami po všetky dni do skončenia sveta. A na inom mieste Ježiš hovorí, že Otec, ktorý sa stará o vtáky a rastliny sa postará aj o nás. Aj toto je prísľub, ktorý je zdrojom nádeje. Vidíme dvoch, ktorí majú falošné nádeje.
Naopak takým prototypom – mužom nádeje je Abrahám. Často sa o ňom hovorí ako o mužovi viery, ale Biblia o ňom hovorí aj toto: „On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov“ (Rim 4,18). Zvláštne slovo, ktoré si na prvý moment odporuje, ale vystihuje život Abraháma. Vieme, že Abrahám dostal od Boha prísľub. Odíď z krajiny v ktorej bývaš do krajiny, ktorú ti ukážem a dám ti potomstvo veľké ako hviezd na nebi, ako piesok na brehu mora a budeš otcom mnohých národov. V tom čase jedno z najväčších požehnaní. Toto mu sľubuje Boh. A ešte viac. Budeš otcom mnohých národov. Mnohé národy budú hovoriť našim otcom je Abrahám. A tak sa vydal na cestu, nemal skúsenosť s týmto Bohom, ale vykročil. Po rokoch, keď nevidel naplnenie prísľubu, pýta sa Boha, kto bude jeho dedičom, môj sluha? Ale Boh mu sľubuje, že dedič vyjde z jeho lona a lona jeho manželky. Po čase prichádzajú k nemu hostia a sľubujú, že o rok bude mať syna. Biblia hovorí, že mal okolo sto rokov. Jeho manželka Sára sa iba zasmiala. A tento starec, deduško, ktorý už nemal podľa tela žiadnu nádej, dúfal. Proti nádeji v nádeji uveril, že Boh naplní svoj prísľub. A o rok mal syna Izáka. Preto o ňom hovoríme, že je muž nádeje. Ale to neskončilo. Boh ho po čase žiadal, aby obetoval tohto syna. A Abrahám ho poslúchol, lebo dúfal, že Boh môže aj zmrtvych vzkriesiť. Aj keď o tom nikdy nepočul, žeby sa takéto niečo stalo, ale dúfal, že keď Boh sľúbil, že z Izáka bude veľké potomstvo, tak ho môže aj zmrtvych vzkriesiť. My dnes vieme vďaka Božiemu slovu, že Ježiš vstal zmrtvych sám a aj iných vzkriesil, tak aj naša nádej vo vzkriesenie je už potvrdená. Abrahám takúto skúsenosť nemal, a preto je mužom nádeje, lebo dúfal že aj z mŕtveho tela mu môže dať syna a môže ho aj zmrtvych vzkriesiť.
Aj ty môžeš mať takú nádej, že to čo už v tvojom živote podľa tela už zomrelo, Boh môže priviesť k životu. Nádej je ako kotva, istota, že Boh môže to, čo je mŕtve v tvojom živote, vzkriesiť k životu. Tvoje vzťahy. Tak ako Abrahám dúfal, že Boh mu môže vzkriesiť syna, aj ty môžeš takto dúfať, aj keď ešte nemáš takúto skúsenosť, môžeš dúfať, že to môže urobiť. Vzkriesiť zmrtvych, dať nový život do vzťahov a tiež do iných oblastí tvojho života. Do zdravia, do financií, do každej oblasti tvojho života.
Pri pohľade na tieto postavy môžeme vidieť, čo je nádej, k čomu je dobrá nádej. Ona je akoby motorom, ktorý naštartuje a posúva k cieľu. Je tiež túžbou po šťastí. Každý túži po šťastí a nádej je takým očakávaním, že ta túžba sa naplní. Nádej oslobodzuje od strachu z budúcnosti, pomáha v chorobe, v samote, utrpení v bolesti. Nádej pohýna k bratovi je tak spojená s láskou.
Nádej veľmi úzko súvisí s odpustením. Ukážem znova na dve postavy z Biblie. Peter a Judáš. Dvaja Ježišovi apoštoli, ktorí zlyhali. Jeden ho zapiera a druhy zrádza. Boli na tom rovnako. Peter možno ešte horšie, lebo iba krátko predtým vyhlasuje, že je ochotný aj zomrieť s Ježišom. Dvaja, ktorí sú tri roky s Ježišom. A Peter ešte bližšie, bol s Ním pri premenení, pri najväčších zázrakoch. Jeden zo zrádza a druhy zapiera. Predstav si, že máš veľmi blízkeho priateľa, ktorý ti zdieľa život, otvára ti svoje srdce a jedného dňa ho zradíš, alebo zaprieš. Napríklad tvoji kolegovia v práci hovoria zle o tvojom priateľovi. Ty sa tváriš akoby sa nič nedialo. Zrazu sa opýtajú a veď ty si s ním priateľ. Ak sa v teraz priznáš k nemu, všetky tie zlé reči padnú aj na teba, budeš sa cítiť aj ty nepríjemne, že si mimo kolektív. Nepriznáš sa k nemu, alebo povieš iba trochu sa poznáme. Ako sa budeš cítiť? Tak zle, nepríjemne sa cítili aj Peter aj Judáš. Taká bola ich východisková pozícia. Ale koniec bol rozdielny. Judáš sa dostal do zúfalstva, beznádeje. Až tak, že skončil svoj život, zabil sa. Peter možno bojoval so sebou ďalej, zostal a mal potom jednu úžasnú skúsenosť. Keď Ježiš si ho zavolá a pýta sa ho: „Šimon syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ A on hovorí áno, Pane.(porov. Jn21,15n.) Nezúfa si, možno sa cíti zle, nepríjemne, zvlášť keď sa ho Ježiš pýta trikrát, ale zažíva veľké odpustenie. Nezúfa si, a preto môže mať úžasnú skúsenosť odpustenia. Zostal v nádeji, že ho Ježiš neodsúdi.
Aj z týchto dvoch sa môžeme poučiť a vidieť aj previnenie – hriech proti nádeji. Zúfalstvo – beznádej. Nedúfam v odpustenie, neverím v Božiu lásku. Iným extrémom je zasa opovážlivosť. Opovážlivo sa spoliehať na Boha, na jeho milosrdenstvo, bez toho nejakého vlastného pričinenia. A tu je poučenie. Aj keď si v ťažkej pozícii, máš na výber konať ako Peter, alebo ako Judáš. Žiť v nádeji, alebo zúfať si. Ako emauzskí učeníci, alebo ako Abrahám. Abrahám aj keď nemal nádej v tele, stále dúfal, že Boh naplní, čo mu sľúbil. Aj ty môžeš byť taký. Môžeš dúfať, lebo sľúbil, že zostane s tebou po všetky dni tvojho života, povedal, že je Emanuel, je pri tebe, že nič ťa nemôže odlúčiť od jeho lásky. On je s tebou. Potrebuješ dúfať.
Tak si povieš. Odkiaľ môžem mať nádej. V liste Rimanom15,13 čítame: „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.“ Ak chceš oplývať nádejou, kto ti ju dá? Boh nádeje. Boh sám sa v svojom slove nazýva „Bohom nádeje“. Je tak plný nádeje, že sa nazýva, dáva si meno „Boh nádeje“. Má plnosť nádeje. A tento Boh nádej ti môže dať svojho Ducha, aby si aj ty oplýval nádejou. Ak sa opýtam môžem si nezúfať v tomto čase, každodenných ťažkostiach, v problémoch každého dňa. Odkiaľ môžem mať nádej? Biblia ti hovorí: Boh nádeje ti ju dá. A nielen trocha, ale naplní ťa všetkou radosťou a pokojom v sile Ducha, aby si oplýval nádejou, aby si bol plný nádeje. Teda odkiaľ môžeš mať nádej, od Boha nádeje.
Zdrojom nádeje je teda Boh, on ju dáva. Ako? Skrze modlitbu môžeš si ju pýtať. Ďalej skrze svoje slovo v tej istej kapitole vo štvrtom verši hovorí toto: „A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“ (Rim 15,4) Všetko, čo bolo napísané v Božom slove, je napísané, aby si mal útechu a nádej. Boh ti dáva nádej skrze slovo.
A je ešte jeden zdroj nádeje, o ktorom hovorí Biblia v 1Pt 3,15-16: „... uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ 1Pt 3,15-16 Buď pripravení hovoriť o nádeji, ktorú nosíš v sebe. Ak sa ťa niekto opýta, skade máš tú nádej v sebe. Svedectvo. Tvoje svedectvo je zdrojom nádeje, možno nie pre teba, ale určite pre iného.
Takže odkiaľ môžeme čerpať nádej?
1.Modlitba. Keď ty prosíš Boha, ktorý je plný nádeje.
2. Božieho slovo, lebo ono bolo napísané, aby sme z neho mali nádej.
3.Svedectvo, nádej, ktorú ty môžeš dávať ďalej.
Pri pohľade na postavy z Biblie, vidíme postoje v nádeji, alebo beznádeji. Vidíme, že nádej je to, čo nás posúva dopredu v prvom rade do večného života do Nebeského kráľovstva. Vidíme tiež, odkiaľ môžeme čerpať nádej. Od Boha, ktorý je plný nádeje, skrze modlitbu, Božie slovo a svedectvo.
Ten muž, ktorý uvažuje o samovražde, že skočí z mosta, čo urobí, ak stretne teba? Čo mu ponúkneš ty? Akú nádej mu dáš? Skade mu budeš núkať nádej? Odkiaľ mu ponúkneš nádej? Svedectvo? Božie slovo, Modlitbu? A možno ty si ten človek, ktorý potrebuje nádej, ktorý „kráča po moste“, „ktorý kráča do Emauz“, plný beznádeje, lebo tvoje nádeje boli márne. Možno ty si ten človek, ktorý potrebuje nádej. Môžeš teraz prosiť Boha, ktorý je plný nádeje, aby ti ju dal. „Pane, v mojom živote je veľa sklamania, neistoty, strachu, beznádeje. Tvoje slovo hovorí, že si Boh nádeje, a že ma môžeš naplniť všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby som v sile Ducha Svätého oplýval nádejou. Daj mi svojho Ducha, nech ma naplní nádejou, aby som pretekal tvojou nádejou a mohol ju ponúkať ďalej. Amen“
Štvrtok 4.12.2008 prednášajúci: Martin Parál