Odpustenie
27. november 2008
Cieľom tejto mojej prednášky je ukázať na tento problém a na riešenie toho problému. Mám odpustiť alebo nie? Ak teda mám odpustiť, ako sa to robí? Čo to znamená? Aké kroky mám urobiť, aby som odpustil? Na začiatku vám predstavím jeden text z biblie, ktorý nám, aj keď je to tam skryté, predstavuje tiež tento problém.
Biblia je prameňom múdrosti, požehnania a zachytáva mnohé situácie, ktoré sa podobajú našim situáciam, ale to nie je všetko. Biblia je pre nás Kristus sám.
Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar.- Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov. Absolón išiel ku kráľovi a povedal: "Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia." Kráľ odpovedal Absolónovi: "Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu." On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. Absolón odpovedal: "Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!" Kráľ sa ho opýtal: "Prečo má ísť s tebou?" Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľových synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.) A Absolón rozkázal svojim sluhom: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!" Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli. (2 Sam 13,22-29)
V tejto biblickej situácii je reč o Dávidových deťoch: o Absolónovi, Amnonnovi a o Tamar. Stalo sa to, že Amnon zviedol svoju sestru Tamar a zneužil ju, ale potom, keď ju zneužil, opovrhol ňou. Doslova ju odkopol, ponížil ju. A keď sa Absolón dozvedel, čo urobil Amnon ich sestre Tamar, Písmo hovorí, že sa s ním nezhováral. Nenávidel ho za to. A ďalší text hovorí, že po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. A tam si Absolón zavolal Amnona. Mal svoj plán, povedal sluhom, čo majú robiť, že vtedy, keď si Amnon upije, ho majú zabiť. Na tomto texte nás zasahuje sila nenávisti. Nenávisť má silu. Môžeme ju pochopiť vtedy, keď máme s ňou skúsenosť. Možno ty si ten, ktorý niekoho nenávidíš. A možno máš s tým problém, lebo ti niekto ublížil. Nevieš, čo s tým, ako to urobiť, ako to vyzliecť zo seba. Uplynuli dva roky od toho, čo sa to stalo, Absolón má v sebe tú nenávisť a po dvoch rokoch realizuje svoj plán. Dalo by sa povedať, že je možné zabudnúť na to, keď vám niekto ublíži, že čas to urobí a nefunguje to. Čas neupraví nenávisť, neoslabí ju. Po dvoch rokoch Absolón dokončí to dielo, keď dá príkaz svojím sluhom, aby Amnona zabili. Keby bolo do tohto problému vložené odpustenie, mohlo to dopadnúť ináč. Absolón nešiel tou správnou cestou, nevložil odpustenie do svojho života. Jeho cestu vnímame ako tragédiu, ktorá pokračovala ďalej. Zabil brata, pomstil sa. Uplynulo niekoľko rokov a postavil sa proti vlastnému otcovi. Písmo hovorí, že jeho otec plakal, keď musel ujsť z Jeruzalema. Plakal, lebo jeho vlastný syn sa mu tlačil na trón.
Ak chceš byť otrokom nejakého človeka, neznášaj ho. Potom bude s tebou ráno, celý deň i v noci. Tento človek bude s tebou jesť a poškodí tvoje trávenie, žalúdok, zničí tvoju schopnosť koncentrácie, každú príjemnú chvíľu a zbaví ťa tvojho drahého pokoja a radosti. Svoje šťastie vkladáš do jeho rúk – do rúk toho, koho nenávidíš. Dávaš mu skutočnú moc nad sebou samým.
Neexistuje človek, ktorý by nebol zakúsil nejakú krivdu alebo ublíženie. Pocit krivdy a ublíženia nosíme hlboko v sebe a väčšinou tento pocit volá po odplate a pomste. Tak je to nejako v človeku nastavené: Ak mi niekto ublížil, patrí sa na to odpovedať pomstou, odplatou. V 18. kapitole Matúšovho evanjelia Ježiš rozpráva jedno podobenstvo. V tom podobenstve hovorí o sluhoch: Bol jeden, ktorý veľa dlhoval, prišiel a prosil pána, ktorému dlhoval, aby mu dlh odpustil a on mu ho odpustil. Ale potom bol tretí, ktorému dlhoval ten, ktorý prosil pána o odpustenie a on mu to neodpustil. Naopak hodil ho do väzenia, ale pán sa o tom dozvedel a hovorí: "Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?" A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18,32-35) Na inom mieste Ježiš hovorí: „Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ Je potrebné urobiť toto rozhodnutie, to znamená odpustiť, aby sa čosi stalo medzi nami, ale predovšetkým vo mne. Akoby Ježiš hovoril, že to, o čo ide pri tom odpustení, si hlavne ty. Ty si si vložil jed do svojho života. Keď odpustíš, zabezpečíš to, že ten jed pôjde von, bude ti odpustené, budeš uvoľnený. „Odpustiť“ nesie v koreni slova „pustiť“. Pustiť niekoho, koho si dovtedy nenávidel. Odpusť, pusť ho a on bude pustený von. Akoby Ježiš volal po tom, čo človek potrebuje, keď o tom nevie, keď je roky zmietaný a má na sebe plášť neodpustenia.
Odpustenie a boj proti zlu si neprotirečí. Nedá sa stotožniť človek s jeho jednaním. Človeku je potrebné odpustiť a dať mu šancu. Jeho čin je potrebné odsúdiť, prípadne prijať také opatrenia, ktoré by zamedzovali šíreniu zla. Boj so zlom nesmie prehliadnuť odpustenie, ináč by sa dostala k slovu pomsta, ktorá rodí ďalšie zlo a nenávisť. Prečo je potrebné odpustiť? Neodpustenie negatívne ovplyvňuje celý život človeka aj jeho telo a psychiku. Ono človeka ničí, rozkladá a znepokojuje. Je zdrojom napätia a podráždenosti. Neuzdravené krivdy sa menia na zdroj ubližovania iným. Tvoj život je plný napätia. Máš čosi, čo je o nevybavení účtov, ale iní, nevinní na to doplácajú, lebo si nervózny, zasiahnutý tým jedom, možno pomstou, nenávisťou a oni to potom zakúšajú. Či človek chce alebo nie, odovzdáva ďalej to, čo sám zakúsil. Potrebuje sa zbaviť utrpenia a ak to nevie, posúva ho ďalej. Neodpustenie zasahuje všetky oblasti nášho života ako jed (vzťahy k blížnym, k Bohu, k svetu aj k sebe). Len odpustenie oslobodzuje, uvoľňuje z vplyvov, z pút zla.
Odpustiť sa nedá na povel. Je to proces a dôležité je rozhodnutie. Pocit krivdy človeka zasahuje v mnohých vrstvách a lacné rady sú neúčinné. Vyrovnať sa s krivdou chce často čas a techniku – spôsob porozumieť tomu. Človek funguje aj na základe citov a pocitov. Nenávisť vystupuje zo srdca. Ona tam vďaka citom pretrváva. Nad citmi je vôľa. Aj keď budú nami lomcovať city, uvedomme si svoju hodnotu. Máme ju v Bohu. Každý z nás má svoju hodnotu. Boh ťa miluje, vysiela svoju lásku smerom k tebe. Môžeš ju prijímať. Ona ťa povzbudzuje, aby si išiel tou správnou cestou. Rozhodnutie je vec vôle. Padneš, ale sv. František povedal, že dôležité je vstať.
Kroky na ceste k odpusteniu:
1.Rozhodnutie: „Chcem odpustiť.“
2. Dôležité je na začiatku si priznať pociťovanú krivdu. V tejto fáze je potrebné svoje city nepotláčať a nič si nenahovárať. Je potrebné to vyložiť tak, ako to bolo.
3. Pomenovať svoje pocity: dať von všetky svoje pocity, ale vyvarovať sa nebezpečenstva sebaľútosti. Sebaľútosť privedie do začarovaného kruhu.
4. Pozrieť na krivdu nezaujato alebo iným pohľadom, z iného uhla: Skús nájsť v tom ublížení niečo dobré. Aj Božie slovo nás k tomu povzbudzuje: Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré.“
5. Snažiť sa pochopiť toho, kto mi ublížil, lebo je možné, že dotyčný človek nekoná zlo vedome. Je možné, že jeho konanie ovplyvňuje podvedomie alebo zlé skúsenosti. Je možné, že jemu niekto ublížil, že on sám je samé zranenie a preto ubližuje ďalším.
6. Rozhodnúť sa neškodiť a zriecť sa pomsty. Nepriať ani nespôsobiť vinníkovi zlo. Rozhodnúť sa prijať ho, ako človeka bez ohľadu na jeho vinu a nehovoriť o ňom zle pred ľuďmi. Súd patrí Bohu,On je spravodlivý Sudca a je nad všetkým.
7. Žehnať: Žehnanie znamená zvolávanie priazne na dotyčného. Žehnaním odovzdávam Bohu aj krivdu.
Keď človek odpustí, neznamená to, že musí pociťovať k druhému kladné city. Odpustenie je niekedy dlhší proces, v ktorom sa city môžu zákonite oneskoriť.
V Božom slove, v liste Efezanom je napísané: „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní. Navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.“ Každý z nás je závislý na odpustení. Keby to Boh neurobil, museli by sme zomrieť, ale Boh to robí. Ježiš hovorí paralizovanému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy...“ Po odpustení nasleduje aj uzdravenie tela.
Štvrtok 27.11.2008 prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ
