Dar proroctva
26. marec 2009
Našim prameňom je Božie slovo. Štrnásta kapitola prvého listu Korinťanom nám vo veršoch 1-5 predstavuje túto charizmu. Môžeme byť veľmi prekvapení. Je tam napísané: „Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá.
Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.“ (1 Kor 14,1-5) Nemaj z toho strach, lebo to sú veci, ktoré sú dobré. Je to dar a máš po ňom túžiť, dychtiť. Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. (1 Kor 14,3) Niekto by možno čítal: „Ale kto prorokuje, hovorí čísla lota, predpovedá budúcnosť, kto sa za koho vydá, kto sa s kým ožení. Takto by sme to všetko zbabrali. Toto Božie slovo vôbec nehovorí. V tomto texte úplne jasne vidíme, že táto charizma je určená tebe pre druhých na budovanie, povzbudenie a potešenie. Máš prorokovať. Usiluj sa o to, aby si to mal pre druhých. Keď otvoríš bibliu je naozaj plná postáv prorokov, alebo ľudí, ktorí mali túto charizmu, boli ňou obdarovaní. Správali sa ako proroci, alebo prorokovali. Správať sa ako prorok a prorokovať, sú dve veci. V cirkvi existuje úrad proroka, to znamená, že niekto je zadefinovaný ako prorok, ale všetci môžu prorokovať aj bez toho, aby boli v spoločenstve ustanovení za prorokov. Podľa svätého Pavla všetci môžu prorokovať, lebo každý môže hovoriť na budovanie, povzbudenie a potešenie.
Charizma proroctva nie je na predpovedanie budúcnosti. Je to obdarovanie vďaka ktorému Boh ukazuje človeku svoje vlastné myšlienky. Vďaka tejto charizme ti Boh zjaví svoje myšlienky do situácií, pre konkrétnu osobu, do konkrétneho prostredia a ty to odovzdáš ďalej. Mojžiš sa bráni, keď ho Boh chce použiť. Vzpiera sa a hovorí Bohu: „Nie, ja nie. Ja nepôjdem, ja nebudem hovoriť. Vyber si niekoho iného, lepšieho. Ja na to dokonca nemám.“ Mojžiš mal pravdu. Zajakával sa, koktal. Hovorí Bohu: „Prosím ťa, Bože vyber si niekoho iného. Nech to nie je o veľkom fiasku. Aj ty, aj ja vyjdeme na posmech. Ďaleko to nedotiahneme.“ Predstav si koktavého kazateľa. Mojžiš mal pravdu, ale prdestav si Božiu pedagogiku: Boh stále hľadí na Mojžiša. On nikdy nevyškrtne človeka pre jeho defekt a nezaradí ho do druhej kategórie. Naopak, dotýka sa toho, kto možno má defekt, aby ho použil a aby práve na takom človeku ukázal, že je dobrý a mocný. Ani ty, ktorý možno máš problém, nejaký defekt, nie si u Boha v druhej kategórii. Nezaradil ťa do druhej triedy a v prvej sú samé jednotky. Nie, Boh sa nedá Mojžišovi. On sa tak ľahko nedá a hovorí: „Veď ty máš brata.“ V druhej knihe Mojžišovej môžeme čítať tieto slová: „Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh.“ (Ex 4,15-16) Prorok má byť Božími ústami, ale bude nimi len vtedy, keď bude načúvať Bohu. To nestačí byť ústami, ktoré hovoria. Nemôžeš povedať, že si Božími ústami, ak nenačúvaš Bohu. Boh sám bude poúčať. Ten, ku ktorému bude Boh hovoriť, je stále Mojžiš. Nie k Áronovi bude hovoriť Boh. Hovoriť bude k Mojžišovi, Áron bude len ústami. Tak to má byť v našich životoch. K tebe nech hovorí Boh a ty povieš. Keď bude k tebe hovoriť Boh, bude ti zjavovať tajomstvá, svoje úmysly a ty budeš jeho ústami, budeš hovoriť.
Samuel bol prorok, ale ako prorok sa preslávil hlavne tým, že hovoril ostatným, kráľovi na potešenie, povzbudenie a na budovanie. Začalo to tým, že Božie slovo, bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté. Málo zaznievalo to, čo Boh chcel odkázať, povedať. Aj keď boli kňazi, konkrétne Héli, ale Božie slovo bolo vzácne a videnie skutočne veľmi zriedkavé. Boh napriek tomu koná svoje dielo. Ide, volá Samuela a Samuel hľadá, čo s tým. Až vtedy, keď mu Héli povie: „Ak to ešte raz zaznie, povedz: „Tu som, tvoj sluha počúva.“, vie čo s tým. Keď chceš prijať túto charizmu, aj ty máš urobiť to isté, čo urobil mladý Samuel. Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: "Samuel, Samuel!" A Samuel odvetil: "Hovor, tvoj sluha počúva!" (1 Sam 3,10) A vtedy to začalo. Pán otvoril svoje ústa a akoby roztvoril náruč a začal Samuelovi sypať svoje slovo, poznanie, myšlienky a on to hovoril ďalej. Ako povieš ty Pánovi?
Proroctvo može byť pravdivé, pravé, ľudské a falošné. Ak hovorí prorok, je možné zachytiť, či je to naozaj na budovanie, na potešenie a na povzbudenie, alebo či to nie je slovo, ktoré je od človeka a môže byť len nejakou informáciou, alebo falošné proroctvo, ktoré môže zavádzať, ubiť, zobrať ti radosť. Niekedy to chce čas, ale väčšinou Boh potvrdí slová proroka svojím sprevádzaním v skutkoch, či je to proroctvo pravé, alebo falošné. Ten, kto kráča s Bohom, modlí sa a má s ním spoločenstvo, ten sa nemusí báť, že svojimi ústami vyriekne falošné proroctvo, lebo načúva Bohu. K tejto charizme patrí aj schopnosť vidieť. Tomu sa hovorí „dar obrazov“.
Praktické rady k používaniu tejto charizmy:
Poznáme tri spôsoby, s ktorými sa môžeme stretnúť v biblii, ale aj v spoločenstve charizmatikov. Ak je charizma proroctva obdarovaním,vďaka ktorému Boh ukazuje človeku svoje vlastné myšlienky, robí to:
1. Cez slovo: Môže to byť tvoje vlastné Duchom Svätým vnuknuté slovo, ktoré hovoríš svojimi ústami druhému na budovanie, potešenie a povzbudenie. Tvoje ústa sa otvoria a povedia zrozumiteľné slová, vety na adresu tvojho blížneho.
2. Cez obrazy: Nemyslia sa tým obrazy – umelecké diela nejakých svetových maliarov, myslí sa tým schopnosť vnútorne vidieť. Niekto to vidí farebne, niekto čiernobielo, jeden staticky, druhý dynamicky. Je to rôzne, ale nazýva sa to „dar obrazov“. Je to niečo také, ako stereoskopický spôsob videnia. Môžeš ho komentovať. V tom obraze je posolstvo na budovanie, potešenie a povzbudenie. Keď máš túžiť po tejto charizme, zatvor oči a hovor Duchu Svätému: „Chcem túto charizmu. Pane, chcem nazrieť do Tvojich rúk, do tvojej prítomnosti.“ Začne to možno krátkym obrazom a Boh to bude ďalej rozvíjať.
3. Cez otváranie biblie: Biblia nie je kniha mágov. Nech je to vždy spojené s modlitbou, aby si bol nastavený na načúvanie Bohu. Napríklad: „Pane, nech teraz môj priateľ stojí so mnou pred Tebou a ak Ty, Pane chceš, daj mu slovo.“ Alebo: „Do mojej situácie daj Pane slovo. Povedz Pane cez túto knihu. To je Tvoje slovo. Daj svoje slovo ako odpoveď, riešenie, svetlo.“ Vtedy otvoríš Písmo a prečítaš text, v ktorom objavíš posolstvo Boha do danej situácie. Prejdi si očami ten text a ak je konkrétna otázka, nájdeš odpoveď. Neotváraj denne bibliu do nejakých situácií, lebo sa dostaneš do chaosu. Nerob to často. Raz za čas si ju otvor, pros si slovo a potom buď verný tomu slovu. Niekedy to vyzerá tak, že človek si otvára bibliu dovtedy, kým nemá takú odpoveď, akú by chcel, aby mu Boh dal. Prajem ti, aby ti to vyšlo vždy na prvýkrát.
Štvrtok 26.3.2009
prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ