Biblický základ
Boh sa od počiatku dejín zjavuje človeku ako Boh rodiny. Záhrada je prvým domom, ktorý Boh pripravil pre človeka. Tu sa muž Adam a jeho žena Eva stretávajú s Bohom (Gen 2). Neskôr sa Boh predstavuje Mojžišovi a hovorí: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ (Gen 12, 1-3). Boh je teda Bohom, ktorý patrí rodine, a preto vnáša jednotu do jej vzťahov. Aj keď mal židovský národ svoj chrám, ktorý sa označoval za miesto prebývania Boha, myšlienka domu ako miesta modlitby a prítomnosti Boha je rozvíjaná v celom Písme. Dom je plnohodnotným miestom stretávania sa s Bohom, miestom modlitby. Dom je aj miesto, kde sa pripomína to, čo urobil Boh. Aj preto je Pascha (najväčší židovský sviatok) rodinným sviatkom, keď sa pozývajú príbuzní a spoločne sa je veľkonočný baránok a pripomína sa, ako Boh vyviedol Izraelský ľud zo zajatia v Egypte.
V plnosti sa táto myšlienka domu ako miesta stretnutia s Bohom zrealizovala v Ježišovi, keď je anjelom nazvaný ako „ Emanuel – Boh s nami“ (Mt 1, 23). Boh sa stáva členom rodiny. Ježiš koná svoju službu, cez ohlasovanie evanjelia a uzdravovanie, na rôznych miestach. V evanjeliách ho veľmi často nachádzame v domoch, kde káže a a robí znamenia. Jeho posolstvo je – Boh navštívil svoj ľud (Lk 1, 69-79). V Novom Zákone je táto myšlienka ďalej rozvíjaná. Duch Svätý zostupuje na apoštolov v dome, keď sú zhromaždení vo večeradle (Sk 2) a vzniká prvá Cirkev. Miesto odkiaľ Peter vychádza, aby ohlásil radostnú zvesť spásy zástupom, je opäť dom. A na jeho hlásanie sa obráti a je pokrstených asi tritisíc ľudí. A aj prvá Cirkev sa stretáva na slávenie eucharistie v dome (Sk 2,46), aby sa klaňala Bohu v Duchu a v pravde (Jn 4, 20-26), lebo Boh nebýva v chrámoch zhotovených rukou (Sk 17, 24).
