Kríza viery
30. október 2008
Viera je schopnosť. Jedenásta kapitola listu Hebrejom hovorí, aká je to schopnosť. S ňou súvisí ešte jedna veľmi dôležitá vec, s ktorou sa stretávame, ktorej potrebujeme porozumieť a je to kríza viery. Lenže, ak je viera schopnosťou, potom je to čosi dynamické, nie statické a ten dynamizmus obsahuje v sebe aj krízu.
Cieľom mojej prednášky je: ukázať na to, že kríza viery je potrebná, je potrebné s ňou počítať a správne na ňu hľadieť.
Krízu viery je možné definovať nasledovne: Boh na mňa zabudol. Nevidím vo svojom živote, že Božie slovo funguje, že sa dejú Božie veci, že Boh je prítomný, že Boh je za tým, že naozaj naplní to, čo povedal. Zdá sa mi, že je noc, temno, Boh má čosi proti mne, odvrátil sa odo mňa, teraz sa venuje čomusi inému. Kríza viery definovaná takto, alebo tak ako hovorí samotná biblia v 49. kapitole knihy proroka Izaiáša, vo verši 14, kde je napísané toto: Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol." Čiže tento problém poznáme už tritisíc rokov. Sú chvíle, situácie, keď tak plače Sion. Predstavte si Ježiša, ktorý sám na kríži, na vrchole všetkého toho utrpenia hovorí: „Prečo si ma opustil?“ Aj tu je možné hovoriť o kríze. Určite to nemožno Ježišovi zazlievať. Otvorí ústa, cituje žalmistu a hovorí: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Zdá sa, že takto definovaná a prejavená kríza viery, nebude zrejme nijakým prehrešením, niečím, čo by sme si mali vyčítať. Z Golgoty, z Ježišovho kríža zaznieva: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Boh Ho neopustil! Aj na ten Sion, ktorý hovorí: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.", ďalej text hovorí: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.“ (Iz 49, 15-16) Nie, kríza nemá nič spoločného s tým, že Boh niekam odišiel. V tom pravda nie je. Ježiš sám hovorí: „Budem s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Boh neodchádza, ani neodvolá toto slovo. Ak teda je kríza viery, je kvôli niečomu inému, nie preto, že Boh odíde, vzdiali sa, mení karty.
Boh je, je blízko, je pri mne, ale nastáva čas krízy. Pre slovo kríza existujú v čínštine dva znaky. Prvý znamená nebezpečenstvo a druhý príležitosť. Kríza – nebezpečenstvo a príležitosť. Kríza je bodom zlomu a podľa toho, kam sa človek prikloní, nájde buď nebezpečenstvo, alebo nové možnosti. Kríza mojej viery je šancou, výzvou, volaním. Aj v procese viery dochádza zákonite k pochybnostiam a krízam. Pochybnosti a krízy pohlcujú naše staré vzťahy k Bohu. Ak prichádza kríza, je na to, aby pohltila môj starý vzťah k Bohu a aby sa v nej zrodilo čosi nové. To je ten dynamizmus. Viera môže rásť, zrieť, prehĺbovať sa iba vďaka krízam. Záleží od toho, ako príjmeš bod zlomu. Mnohí ľudia často nechápu a odmietajú krízy viery. Neuvedomujú si, že nikto nemôže povedať zmysluplné a slobodné áno, pokiaľ nemá možnosť povedať aj nie. Je teda veľmi zhubné pokúšať sa, potláčať pochybnosti u ľudí, ktorí prechádzajú obdobím krízy, lebo potláčané pochybnosti sa vracajú a vyrážajú z nich nové korene. Cesta temnotou, pochybnosťami a krízami, aj keď je bolestná, je pre zrenie viery nevyhnutná.
V biblii existuje niekoľko takých miest, ktoré nám na krízu viery ukazujú, ale na týchto miestach, zároveň tiež špeciálne v súvislosti so zmrtvychvstalým Kristom, nachádzame cestu, ako prejsť cez krízu. Jedná sa o state z Jánovho evanjelia. Je jedna postava, ktorá potrebuje zrieť vo viere a je to Mária Magdaléna. Text nám predstavuje Máriu Magdalénu, ktorá, ešte za tmy, prvá beží k hrobu. Isto má rada Ježiša. Bežala k hrobu, videla,že kameň je od hrobu odvalený, bežala k Šimonovi Petrovi a zvestovala mu túto zvesť: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili." Odkiaľ to má? Prichádza so správou, že odniesli mŕtve telo Ježiša a niekde ho skryli. Niekto to urobil. Dokonca aj tí dvaja, Peter a Ján ktorí tam išli, jej uverili. Uverili jej, vrátili sa domov a hovorili si: „Ok, boli šikovní, ktorí ho ukradli a ani nevieme, kde je.“ „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“ To nie je Mária Magdaléna, ktorá stretla zmŕtvychvstalého Ježiša. To nie je osoba, ktorá má skúsenosť so živým Kristom. Stojí pri prázdnom hrobe, plná beznádeje a plače. Ježiš na ňu isto pozerá a chce, aby jej viera rástla, aby sa čosi v jej živote stalo. V jej živote je obrovská kríza. Milovala Ježiša, prišla ešte aj o telo, po ktorom túžila. Možno sa Ho túžila dotknúť, postarať sa o mŕtve telo. „Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: "Žena, prečo plačeš?" Vravela im: "Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili." Stále je pri tom hrobe, nejde inde, je akoby zviazaná s tým hrobom, s miestom, kde je mŕtve telo. „Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: "Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem." Viete si predstaviť, aká je jej láska, aké je jej prežívanie a tá väzba na Ježiša? Túži nájsť ho a mŕtvolu niekde odniesť. Neviem, čo by bola robila s tým mŕtvym telom. Tu vidno, že potrebuje rásť. Prišiel čas zlomu. To je o slzách, bolesti, prázdnote, o nepochopení. Je sklamaná, nevie ako ďalej. V tejto kríze nastáva bod zlomu, keď sám zmŕtvychvstalý Ježiš sa k nej postaví a hovorí jej: „Mária!“ a ona hovorí: „Rabbuni!“ Vtedy ju Ježiš ťahá von. Ona ešte chce urobiť niečo, čo patrí k tomu starému: Ešte ho chcela chytiť tak, ako po tom túžila. Ešte to mala v sebe, ešte to doznievalo. Ježiš hovorí: „Z tejto krízy musíš ísť ďalej. Pokračuj, aby to nebolo také sebecké. Keď pôjdeš k druhým a budeš im slúžiť, keď im budeš hlásať a budeš im svedčiť, budeš uzdravená.“ Ježiš ju posiela a stavia ju na novú cestu. V kríze, v zlomovom bode je Mária Magdaléna postavená na správne miesto, otočí sa, ide a hlása: „Ja som ho stretla! Videla som ho! Bola som tam!“ V 18. verši 20-tej kapitoly Jánovho evanjelia je napísané: Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: "Videla som Pána a toto mi povedal.“ Kríza, problém do ktorého sa dostala a veľké požehnanie, ktoré nastalo, keď sa k nej v tej kríze priblíži Ježiš a dáva sa jej poznať. Tak je to aj u nás. Čo môžem robiť s krízou? Čo by som mal robiť? Aké pravidlá zachovať? Čo sa očakáva odo mňa, aby kríza bola pre mňa takým bodom zlomu, na ktorom sa stočím do šance, do požehnania, do vecí nových? Mnohí sa venovali štúdiu o Bohu, učili sa naspamäť katechizmus, študovali na teologických fakultách, ale možno ich to nechalo pustých, osamelých a izolovaných, lebo len čisto rozumový postup môže byť neplodný. To, čo skutočne potrebujeme, je stretnutie, ktoré prenikne našu osobu vo všetkých zložkách. Nechcem zrušiť ani fakulty, ani seminár, oni sú potrebné, ale nezabezpečia vám stretnutie so živým Kristom. Zabezpečia dostatok informácií, poznatkov, ale to nestačí. Ak chcem prejsť krízou a porozumiem jej ako šanci, potom mám mať na sto percent namierené k osobnému stretnutiu s Ježišom a mám to chcieť! Cesta je hovoriť: „Ja ťa chcem stretnúť.“ Celou svojou bytosťou človek pozná to, čo sa nedá rozumom pochopiť.
V procese viery je našou najdôležitejšou potrebou, stále upravovať svoju predstavu o Bohu, ktorý je vždy nekonečne väčší a miluje ďaleko viac, než môže naša myseľ obsiahnuť. Preto musíme Boha študovať v Jeho slove zjavenia, zvlášť to, ako nám Boh zjavil seba samého v Ježišovi Kristovi. Nie však iba študovať, potrebujeme novú, živú skúsenosť s Ježišom. Potrebujeme sa modliť a viesť s ním dialóg. Snaž sa poznať Ježiša! Nejde pritom iba o to, dozvedieť sa o Ňom, ale poznať Ho, stretnúť Ho. Hovor a opakuj, ako túžbu, ktorú máš vo svojom srdci: „Ježiš, chcem Ťa poznať, chcem Ťa stretnúť. V mojej kríze, temnote, v slzách, ktoré mi tečú Ťa chcem stretnúť!“ Chce to aj Ježiš. Tak prišiel k Márii Magdaléne, ale o pár riadkov ďalej v Jánovom evanjeliu, je ešte jedna postava, Tomáš. Aj jeho problém je o kríze v jeho živote. Ťažko ju zadefinovať, odhaliť, ale aj on ju prežíva. Jeho kríza ho viedla k tomu, že odišiel zo spoločenstva. Keby bol odišiel úplne, navždy, tak sa v tej kríze prepadne, lebo kto má krízu a nechá spoločenstvo, prepadne sa do priepasti, do temnoty. On to urobil. Má krízu a odchádza kdesi mimo spoločenstvo. Vtedy, keď je mimo, Ježiš prichádza tam, kde je spoločenstvo. Tomáš tam nie je. Keď sa v svojej kríze vracia naspäť k svojim priateľom, k svojim bratom, hovoria mu: „Videli sme Pána“, ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní je Tomáš opäť s nimi, opäť prichádza Ježiš a prvé, čo sa deje, je to, že sa Ježiš obráti k Tomášovi, tak, ako vtedy k Márii Magdaléne a hovorí mu slová, ktoré zazneli z úst Tomáša pred ôsmymi dňami. Ježiš nemal v tom večeradle namontovanú ani plošticu, ani iné odpočúvacie zariadenie, to znamená, že tam bol prítomný On sám. Vtedy, keď je Tomáš tam, má výčitky a je v kríze, Ježiš je tam, je v tom spoločenstve. Netvrdím, že je pod stoličkou, že sa skryl, ale bol tam a tým hovorí: „Som prítomný v tvojej kríze, v tvojom hľadaní, v tvojich slovách, keď vyberáš z vnútra svoj problém, hovoríš výčitky, som prítomný, počujem to, som s tebou, som vedľa teba. Na znak toho Ježiš pripomína Tomášovi jeho slová spred ôsmych dní. Kríza trvala niekoľko dní, ale opäť pominula a Tomáš sa posunul ďalej. Jeho požiadavka dotknúť sa Ježišových rán je neopodstatnená, už nie je potrebná. Skláňa sa pred Ježišom a víťazný po kríze hovorí: „Pán môj a Boh môj!“
Máme poznať Ježiša. Chcem sa s Ním stretnúť. Je tu, počuje ťa, bude počuť tvoje slová, keď Mu hovoríš: „Chcem Ťa stretnúť, chcem Ťa poznať.“ Ak je tvoja situácia taká, že je to noc, že tvoj život je hľadaním, že túžiš nanovo po Ježišovi, že máš pochybnosti, že ti naozaj napádajú slová: „Boh je ďaleko, už nekoná v mojom živote, už dlho sa nič nestalo, zdá sa, že všetko je pochované, mŕtve“, povedz mu: „Chcem Ťa poznať, chcem Ťa stretnúť.“ Amen.
Štvrtok 30.10.2008
prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ
