Láska k sebe samému
13. november 2008
Vždy, keď sa hovorí o láske a povie sa slovo láska, väčšinou si predstavíme dvoch ľudí: ja a ten druhý koho mám rád, alebo ten druhý, ktorý má rád mňa, ale teraz to bude o láske k sebe samému, to znamená milovať seba samého. Počul si už niekedy o tom? Je to potrebné? Čo myslíš? Nielenže je to potrebné, ale je to aj biblické a je to to, čo chce od nás, od teba sám Ježiš.
Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: "Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" Druhé je toto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet." (Mk 12,28-31)
Druhé je toto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet." Častokrát, keď som čítal tento verš, nikdy by ma nenapadlo sa na neho pozrieť aj z tej druhej strany a to je práve tá: milovať seba. Vždy som sa zastavil v polovici tohto prikázania, že teda musím milovať svojho blížneho, ale nepokračoval som ďalej, ale Božie slovo pokračuje a hovorí: „...ako seba samého“. To znamená, že v tom druhom prikázaní máme automaticky dve veci: milovať svojho blížneho a milovať seba samého. Čo to znamená, milovať seba samého? Keď pozeráme na ten text v biblii, je to akoby priama úmernosť. Inými slovami: Do akej miery ja budem milovať sám seba, do takej miery budem schopný milovať svojho brata a sestru. Slovo milovať sa nám môže zdať tak trošku abstraktné. Povieme si viac o konkrétnych veciach a načrieme do bohatstva, ktoré má práve naša komunita, Koinonia Ján Krstiteľ a povieme si o tom, čo pre nás, pre koinoniu, znamená milovať seba samého. To je bohatstvo, ktoré Boh zveril našej komunite aj skrze nášho zakladateľa o. Ricarda a preto chceme predstaviť, ako my žijeme lásku k sebe samému.
Milovať seba samého znamená: 1. prijať sa - to znamená prijať seba samého takého, aký som, s tým, čo mám. 2. dať, dopriať si = starať sa o seba. Keď láska k sebe samému znamená, starať sa o seba, tak to bude obsahovať určité konkrétne veci: 1. hygiena = starať sa o svoje telo – my v komunite sa sprchujeme každý deň a staráme sa o svoje telo (bratia sa každé ráno holia), vieme sa pekne navoňať. Aj dodržiavanie hygieny, staranie sa o svoje telo je jednou z vecí, ktorá znamená milovať seba samého. 2. oblečenie: Snažíme sa obliekať pekne, čisto – dávame si na tom záležať. Nesledujeme nejako extra módu, módne výstrelky, ktoré sú v obchodoch, ale obliekame sa pekne. Naším vzorom je náš predstavený. 3. poriadok: nielen okolo seba, ale aj v sebe; aj toto je láska k sebe samému. Aj týmto spôsobom ja milujem seba samého. Ako môžem pestovať poriadok v sebe?
Týka sa to najmä harmonogramu tvojho života. Napríklad: Mal by si si dopriať čas na odpočinok. Odpočinok je veľmi dôležitá vec v živote. U nás v komunite je to tak: Spíme sedem hodín v noci, plus jednu hodinu odpočinku máme poobede. To znamená, denne máme na spánok osem hodín. Je to tak preto, aby potom bolo naše telo odpočinuté a aby sme mohli celý deň fungovať v plnej sile. Poznám veľa ľudí, ktorí spia štyri alebo päť hodín denne a potom chodia unavení, celý zničení a dokonca to majú obrátené: cez deň spia a v noci sú hore. Toto nie je správne a ani Boh, ani Ježiš to nechce, ale chce, aby bol v tvojom živote poriadok a aby si si doprial odpočinok. To môže byť napríklad dovolenka. Oddýchni si, keď môžeš. Jedlo: To neznamená jedlo len jesť, ale vedieť ako jesť, vedieť sa stravovať. U nás v komunite máme obed vždy presne o 13.00 hod.. Zazvoní zvonček, všetci prídeme ku stolu, ktorý máme pekne prestretý a pri stravovaní sa máme úroveň. Aj ty si volaný k tomu, aby to v tvojej rodine nebolo tak, že ješ rýchlo polievku a druhým okom pozeráš na televízor. Keď som bol v USA, v New Yorku, to bolo hrozné. Možno je to také typické pre to mesto: tam neexistuje obed, tam ľudia proste neobedujú. Viete ako obedujú? Výjde z kancelárie, uteká do Fast foodu alebo do Mac Donaldu, tam si objedná nejaký hamburger a je ho po ceste. V jednej ruke má mobil, v druhej hamburger a tak ide. A potom prichádzajú na človeka problémy, choroby práve preto, lebo sa nevie stravovať, nevie si to spríjemniť, skrášliť. Všetky tieto veci sú práve o tom, že človek by si mal dopriať krásu. Mal by ju dopriať svojej duši. Dnes nemá zmysel náhliť sa. Viete ja si hovorím: „Svet nech ide, nech sa náhli, ale ja sa zastavím. Pekne prestriem stôl pre seba a svoju rodinu a budeme stolovať pekne.“ Môžeme aj dlhšie posedieť, rozprávať sa pri tom. Je to nezvyčajné, lebo väčšinou sa hovorí: „Ticho! Pri jedle sa nerozpráva!“ My to máme naopak – rozprávame, zdieľame sa. Toto znamená milovať seba samého. Aj Pán Ježiš bol taký istý. Aj On miloval seba samého. Takisto si doprial odpočinok dokonca aj na svadby chodil, aj víno pil lebo už keď ho bolo málo, tak ho premenil, aby ho bolo viac. Božie slovo hovorí o tom, že Ježiš sa dal pozvať na obed a to nie k chudobným ľuďom. Išiel k boháčom, k hriešnikom. Ježiš mal poriadok vo svojom živote a vedel si dopriať. Keď oddychoval, tak oddychoval, keď pracoval, tak pracoval. Je to úplne logická vec. Ukážem vám to na jednom príklade z nášho života: My máme väčšinou každý týždeň v pondelok voľný deň. To pre nás znamená, že nechávame všetky starosti bokom, ideme niekde do prírody, na prechádzku, väčšinou chodíme do lesa. Vypneme a snažíme sa ten čas stráviť spolu. Niekedy sa nám to síce nepodarí, ale snažíme sa rozprávať nie o veciach pracovných, ale o tom, ako sa máme, čo prežívame. Tento deň si naozaj strážime, ale nie je to sebecké, lebo my si v tento deň oddýchneme na to, aby sme zvyšných šesť dní naplno slúžili našim bratom a sestrám.
Ak miluješ seba samého, musíš mať poriadok vo svojom živote, dopriať si odpočinok, naučiť sa dobre a v pokoji sa stravovať. My máme stravu tri krát denne: ráno, naobed a večer. Máme v tom poriadok a cítime, ako vchádza do nás niečo pekné, niečo, čo pochádza od Pána. Vďaka tomu, že takto milujeme seba samých, môžeme milovať našich bratov a sestry. Pri týchto veciach je potrebné dať si pozor na také dva extrémy, ktoré sú v tomto svete dosť bežné. Prvý extrém je: Milovať sa až tak, že sa uzavriem do seba, do svojho sveta. Všetky reflektory nastavím na seba a nehľadím na ostatných. Len ja som tu, ja si doprajem a druhý ma nezaujíma. Toto už je egoizmus. Toto už nie je tá pravá láska k sebe, ktorú chce Ježiš. A druhý extrém je opačný a ten je v našom cirkevnom prostredí ešte častejší a to je: „Nie, ja nie som dôležitý. Ja chcem sllúžiť druhým. Ja budem druhým pomáhať. Veď ja ich milujem. Ježiš mi povedal: „Miluj!“ a preto budem slúžiť a slúžiť.“ Budem slúžiť až tak, že sa vyčerpám. Takých prípadov je veľa, ale ani toto Ježiš nechce. Ježiš chce, aby v tom bola harmónia, aby to bola priama úmernosť: Do takej miery akou miluješ sám seba, do takej miery budeš schopný milovať tvojho brata, tvoju sestru. Toto druhé prikázanie je možné žiť len na základe prvého prikázania. Milovať seba a blížneho môžeš len na základe toho, že Boh je láska, že ťa miluje. On ťa miloval ako prvý. Skôr ako si bol, už o tebe vedel. Miluje ťa presne takého, aký si, bez podmienok. Prijíma ťa a chce ti dať. Chce, aby si mal. Prijíma ťa takého, aký si, bez podmienok a ty môžeš na základe toho milovať seba a svojho blížneho. A jediné, čo musíš urobiť ty, je: nechať sa Ním milovať, otvoriť sa na Jeho lásku. Boh nás chce priviesť k rozhodnutiu, milovať seba samého v konkrétnych veciach. Amen.
Štvrtok 9.10.2008
prednášajúci: Michal Irsák
