Láska
6. november 2008
André Frossard napísal: „Kto povedal, že láska je slepá? Tá jediná vidí dobre. Objavuje krásy, kde iní nevidia nič.“ Čo je láska? Niektorí hovoria, že je to vzájomná sympatia, romantická zamilovanosť, citové vzplanutie, sexualita alebo čnosť – vieme, že sú tri čnosti (viera, nádej, láska). O tom všetkom by sa dalo povedať, že na tom niečo bude.
Rozdielnosť predstáv o tom, čo láska je, prináša veľa nedorozumenia, ale zároveň tiež aj bolesti a preto si dnes viacerí psychológovia a duchovní vodcovia pri definovaní slova láska, pomáhajú termínom prijatie. Aj ja sa pri ňom zastavím. Prijatie je čosi, čo sa nás dotýka a čo s láskou súvisí. Aj my sami to môžeme zakúšať. Vieme, čo znamená byť prijatý, prijať niekoho, ale vieme tiež, čo znamená byť neprijatý, odmietnutý alebo niekoho neprijať a odmietnuť ho. Čiže hovoriť o láske znamená predovšetkým hovoriť o niečom, čo lásku vystihuje a to je prijatie. V definícii na tej vlne lásky, milovať niekoho znamená: prijať toho druhého, takého, aký je. To je jedna časť definície lásky, milovania. Druhá časť, ktorá k tomu patrí, je nasledovná: dať druhému dobro, chcieť byť pre druhého a chcieť pre neho dobro. To je charakteristika lásky a milovania. Láska sa vyznačuje týmito dvoma charakteristikami: prijatie a snaha dať, obdarovať, darovať sa.
Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. (1Jn 4,8)
Boh je láska. Láska je zadefinovaná tak, že je v Bohu. Boh rovná sa láska. To znamená, že v Bohu, ktorý je láska a ktorý nás miluje, môžeme určite objaviť tieto dve charakteristiky: On nás prijíma takých, akí sme. Boh miluje bez podmienok.
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. (1 Jn 4,10)
Možno máme problém uveriť, prijať to, že Boh by nás mohol prijať takých, akí sme. Možno je problém v nás a v tom, že my to nevieme prijať. Neprijímame seba samých, máme výhrady voči sebe. Hovoríme si, že sme hriešni, že sme zlyhali, že sme boli neverní Bohu a odmietame sa. Ježiš ti hovorí: „Nechaj to. Neospravedlňuj sa. Chcem ťa milovať takú a takého, aký si. Nepriblížim sa k tebe na to, aby som ti robil výčitky. Nechcem byť pred tebou na to, aby som ti ukázal na tvoje tienisté stránky. Nie som pred tebou na to, aby som ťa odsúdil, aby som ti skomplikoval život, ale som Boh – Láska, prijímam ťa takú, takého, aký si. Som Boh – Láska, moja náruč je otvorená a z môjho srdca zaznieva: „Prijímam ťa a chcem ťa mať ešte bližšie pri sebe. Priblíž sa ku mne taký, aký si. Môžeš prísť.“
Boh – Láska nás prijíma s otvorenou náručou dobrého otca, o ktorom hovorí Ježiš v podobenstve o otcovi, ktorý otvára náruč a prijíma svojho syna takého, aký je a v ňom, v tom, ktorý sa vracia naprázdno, otrhaný, ako ten, ktorý na celej čiare prehral, sklamal, sme možno my všetci, ale môžeme prísť. Jeho náruč je otvorená, aby sme boli prijatí.
Boh – Láska dáva. Boh sa rozhodol dať svojho Syna. Dal svojho Syna. Boh tak miloval svet, Jeho láska je naozaj taká veľká, že dal svojho Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale aby mal večný život. Ježiš dal seba samého. Nešetril sa, ale dal sa, išiel na kríž, aby dokázal, že toto dávanie seba samého, je najväčším prejavom lásky. Vrcholným svedectvom o Božej láske k nám je to, že Boh sa v Ježišovi Kristovi, stal človekom a zomrel za nás. Ježiš zomrel za nás, za teba a vstal zmŕtvych. Ježiš ťa miluje, ale Boh ide ešte ďalej.
V liste Rimanom je napísané toto: A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. (Rim 5,5) Boh zomrel za teba aj za mňa, ale tým to neskončilo. To nebol iba jeden hrdinský, mocný, veľký akt, ale Boh ide ďalej. Vďaka Duchu Svätému je Jeho láska rozliata v našich srdciach. Láska ktorú máme v srdci, je tá láska, ktorou nás Boh miluje. Takou láskou nás Boh miluje, ale zároveň vlieva svoju lásku do nás a uschopňuje nás, aby sme aj my milovali. Aj vďaka nasledujúcemu úryvku z Božieho slova, dostaneme vďaka sv. apoštolovi Pavlovi viac svetla, keď hovoríme o láske. Je to Božie slovo a je ako lampa, ktorá svieti. Toto slovo má vstúpiť do našich životov ako svetlo.
Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.(1 Kor 13,1-13)
Pavol píše o láske, o Bohu, ktorý sa vkladá do našich sŕdc, ktorý je v nich rozliaty vďaka Duchu Svätému. Píše o láske, ktorá je agape, o tom, čo je láska vo svojej podstate. Predstavuje lásku ako dar Ducha Svätého, ako duchovnú silu, ktorá človeka premieňa a dáva jeho životu novú chuť. Viacerí z nás, ktorí to čítame si hovoríme: „Chcel by som to.“ Viacerí si možno hovoríte: „Ó, aké je to odo mňa vzdialené a tak by som to chcel! A potom sa možno viacerí z vás pýtajú: „Ako by som to mohol urobiť? Čo by som mohol urobiť, aby to v mojom živote tak bolo?“ Môžeš roztvoriť svoje srdce a povedať Bohu: „Ak je to dar, čosi s čím prichádzaš a chceš to tam vliať a vložiť, tak potom to chcem.“
Boh predsa nechce, aby sme vymysleli nejakú techniku, ako na to, aby sme tú lásku v sebe mali, aby bola v nás. Nechce, aby to bola nejaká šikovnosť jedného, alebo druhého, ktorý je šikovnejší a bude jej mať viac. Boh chce, aby sme Jeho, ktorý je Láska, prijali ako dar, aby sme otvorili naše srdcia a povedali: „Chcem tento dar. Túžim po Tebe a po Tvojom milovaní. Viem, že som prijatý a že mi ho dávaš.“ Amen.
Štvrtok 6.11.2008
prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ
