Vedieť prijímať
26. február 2009
Samotný termín „prijímať“ nie je neznámy. Prijímať napríklad: seba samého takého, aký som, niekoho tiež takého, aký je, prijať Krista, nejakú situáciu. Niektoré situácie sú v našich životoch výzvou, aby boli prijaté. Prijať toho druhého takého, aký je, je špeciálnou výzvou v manželstvách. Táto téma je trochu iná. Chcel by som hovoriť o prijímaní daru.
Trochu priblížim situáciu z tridsiatejtretej kapitoly knihy Genezis. Jakub niečo kombinuje, lebo sa má stretnúť so svojím bratom. Narodil sa spolu so svojím bratom Ezauom. Jeden držal toho druhého za nohu. Narodili sa súčasne ako dvojčatá, lenže požehnanie mal dostať ten starší. Starší, možno o niekoľko minút, bol Ezau. On mal dostať požehnanie od svojho otca, ale dostal ho Jakub, pretože bol prefíkaný. Oklamal, podviedol, neurobil dobrú vec, ale dostal od svojho otca požehnanie a Ezau sa veľmi nahneval, poznačilo to jeho život. Táto kapitola hovorí práve o tom, že Jakub vie, že to nebolo správne a že chce vstúpiť do tej trhliny, ktorá dovtedy medzi bratmi bola. Chce sa zmieriť so svojím bratom, ale bojí sa svojho brata Ezaua. A tak stanoví určitú taktiku, ako to urobiť. Súčasťou tej taktiky, isto nie preto, aby si ho kúpil, je tiež čosi, čo ako dar pripravil svojmu bratovi Ezauovi. Rozostavil svoju rodinu, deti a čaká na svojho brata. Ezau prichádza, objíme Jakuba a Jakub sa pred ním skláňa. Skláňajú sa pred ním jeho ženy a deti a Jakub hovorí svojmu bratovi: „Môj pán, ja som tvoj sluha.“ Isto si Jakub uvedomil mnohé veci a aj to stretnutie bolo isto čímsi veľmi významným v živote obidvoch bratov. V tomto texte je napísané: Jakub vravel: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi tento dar z mojich rúk! Lebo takto som videl tvoju tvár, ako keby som videl tvár Božiu a ty si mi bol milostivý.“ (Gn 33,10) To nebol hocijaký dar. Keď čítame kapitolu predtým vidíme, že to boli stovky oviec, mulíc, kráv, rôznych zvierat. Svojmu bratovi dáva obrovské stádo a hovorí mu: „...prijmi tento dar z mojich rúk! Lebo takto som videl tvoju tvár, ako keby som videl tvár Božiu a ty si mi bol milostivý.“ Vezmi môj pozdravný dar, ktorý ti prinášam, veď Boh ma hojne požehnal a mám toho tiež dosť! I naliehal naň, takže to prijal. (Gn 33, 10-11)
Niekomu môže robiť problém prijať dar. Isto je dôležité vedieť kto dáva a ako dáva. Je iné, keď dostaneš dar pekne zabalený a keď ho dostaneš len tak. Jedna pani mala manžela, ktorý bol na služobnej ceste v Paríži. Kúpil jej vzácny župan, vrátil sa zo služobnej cesty, otvoril dvere, hodil ten župan na ňu a hovorí: „Tu máš.“ Aj keď je to dar a možno vzácny, niekedy je to skôr urážka. Bolí to. A niekedy pekne zabalená maličkosť (možno jedna obálka a na nej mašlička alebo niečo nakreslené) je darom, ktorý poteší, je čímsi vzácnym. Chcem sa zastaviť pri tom, čo znamená prijímať dar. Keď dostávame nejaký dar, často počuť: „Nezaslúžim si to.“ Počul si to niekedy? Povedal si to niekedy? Alebo prijímaš dar, už ho máš, ale vo svojom vnútri si hovoríš: „Musím mu/jej to vrátiť.“ A už hľadáš spôsob, ako to vrátiť. Pozeráš, či tam nie je nejaká cena, koľko to asi stálo a koľko by si mal investovať ty. Alebo: „Nie, ja si vystačím sám. Nič nepotrebujem, ani pomoc, ani nijaký dar. Mám svoj svet. Nech mi do neho nikto nevstupuje nejakým darom.“ Aj to môže byť postoj a prístup k daru. Všetky tieto reakcie ukazujú na čosi, čo je takým otáznikom, ako vieme prijímať, ako sme nastavení. Ten, kto hovorí: „Nezaslúžim si dar“, je možno nastavený tak: „Dar môžem dostať vtedy, keď si ho zaslúžim.“ Nie je to pravda. To je dar. To nie je platba za tvoje zásluhy. Za to, že si dobrý, za nejaký výkon ti nedám dar, ale nejakú odmenu, alebo nejaké peniaze. Dar je dar. Možno je pravda, že si to nezaslúžiš, ale je to dar. Prijímam tento dar nie preto, že si ho nezaslúžim, ale preto, že ktosi ku mne prichádza s tým darom. Alebo: „Musím to vrátiť, nebyť nikomu dlžníkom, mať s každým vyrovnané účty.“ Ani to nie je celkom správne.
Prijať dar s tým, že sa ho nemusím snažiť nejako vrátiť, objaviť, koľko to stálo, aby som v takej istej cene, mohol vrátiť aj ja. Prijímať dar s tým, že poviem: „Áno, je to pre mňa výzva.“ K čomu asi? Ten, kto vie prijímať dar takýmto spôsobom, vie byť vďačný. Vie povedať: „Ďakujem.“ Vie si uvedomiť, že jeho život je zviazaný s tým, kto sa k nemu priblížil. Nežije a nechce žiť svoj život sám tak, že nech sa ten druhý radšej k nemu nepriblíži. Ezau prijíma dar, ktorý mu dáva jeho brat ako znamenie, znak zjednotenia a zmierenia. Vedieť prijímať je dôležité aj kvôli tomu, aby sme vedeli byť vďační. Otvoriť svoje srdce a prijať dar, vedie k vďačnosti. Keď hovoríme o umení prijímať, alebo o tom, čo to obsahhuje a čo to znamená, je to čosi celkom konkrétne. Prijať niečo vždy znamená otvoriť. Keď chceš niekoho prijať, stále to súvisí napríklad s otvorením domu. Keď ho chceš prijať do svojho domu, otvor dvere. Keď chceš prijať nejaký dar, potrebuješ otvoriť dlaň, krabicu. Predstav si dar, ktorý dostaneš a ani ho neotvoríš. Predstav si toho, ktorý prichádza s darom, dá ti nejakú krabičku a ty ju položíš vedľa. Prijať niečo znamená, otvoriť, byť otvorený, ale zároveň tiež taký vnútorný postoj, že máš miesto, počítaš s tým, že to môže vstúpiť do tvojho života, že niekto môže prísť a vložiť to do tvojho života. Ešte je miesto ako v nádobe, môžeš vložiť svoj dar do môjho života. Aj to je o prijatí. Nežiť tak, že máš plno, nič nepotrebuješ. Nikto sa už k tebe nemusí priblížiť. Mám plný džbán, pohár. Keď zaznieva toto slovo a je o potrebe alebo o umení prijímať, je to o otvorení sa a o vnútornom prístupe a postoji: „Môj pohár nie je plný. Môžeš prísť, vstúpiť do môjho života.“ V štvrtej kapitole listu Filipanom je text, ktorý predstavuje vďačnosť apoštola Pavla. Pavol prijíma ten dar, ktorý dostáva od veriacich, prejavuje svoju vďaku a hovorí toto: „Urobili ste mi bratia nesmiernu radosť a som za to Pánovi vďačný, že ste ma opäť zahrnuli svojou starostlivosťou, ale dobre ste urobili, že ste mi pomohli v mojich ťažkostiach. Nejde mi o dary. Omnoho viac ma teší vedomie, ako rastie vaše konto u Boha každou takou obeťou. Verte, že táto vaša obeť, je ako príjemná vôňa, ktorá je Bohu práve taká milá ako mne. A môj Boh aj vám dá pre zásluhy Ježiša Krista všetko, čo potrebujete, lebo On je Boh bohatý a slávny.“ (preklad Medzinárodnej biblickej spoločnosti)
Štvrtok 26.02.2009
prednášajúci: o. Milan Bednarik, predstavený Koinonie Ján Krstiteľ
