Dar uzdravovania
2. apríl 2009
Charizma uzdravovania je neoddeliteľná od ohlasovania evanjelia. Ak ohlasuješ evanjelium, kážeš Božie slovo, táto charizma ide akoby ruka v ruke s ohlasovaním. V deviatom verši dvanástej kapitoly prvého listu Korinťanom apoštol Pavol spomína aj dar uzdravovania: „iný v tom istom Duchu dar uzdravovať.“
Poslaním Ježiša Krista a apoštolov bolo ohlasovanie. Keď prišiel Ježiš Kristus na túto zem, sám hovoril o tom, že jeho poslaním je kázanie, hlásanie evanjelia. Povedal: „Môj Otec ma kvôli tomu poslal, aby som hlásal, kázal aj v iných mestách“, ale to nebolo všetko, čo hovoril. Pokračoval:.. „aby som uzdravoval každý neduh a každú chorobu.“ Keď sa pozrieš na tvoje poslanie aj ono má byť nielen o kázaní a hlásaní, ale aj o tom, aby Boh skrze teba uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
V dejinách sa častokrát stalo, že ohlasovanie evanjelia sa obmedzilo len na ohlasovanie a evanjelium sa nevnímalo také, aké ono naozaj je. Vnímalo sa len akoby „slepé“ evanjelium. Ono bolo len počúvané, ale nebolo možné ho vidieť. Dejiny sú poznačené tým, že častokrát sa ohlasuje, káže Božie slovo, ale „skutek utek.“ Keď bol Ježiš Kristus na zemi, nielen kázal Božie slovo, ale tí, ktorí ho videli, hovorili: „On je iný ako ostatní učitelia, zákoníci, farizeji.“ V čom bol iný? V tom, že pri kázaní žul žuvačku, alebo mal ruky vo vrecku? Líšil sa tým, že uzdravoval, lebo jeho slovo malo moc. To je úplné evanjelium a nielen „poloevanjelium“. Evanjelium je o tom, že máš počuť, ale aj o tom, že máš vidieť, že Ježiš je živý uprostred nás. Evanjelium je slovo a čin. Rovnako ako má evanjelium vojsť do našich uší, má byť viditeľné aj pre naše oči. Evajelium je múdrosť, ale aj moc. Ježiš chce, aby si hlásal takéto a nie ochromené, „slepé“ evanjelium.
Charizma uzdravovania je neoddeliteľná od ohlasovania evanjelia. Ak ohlasuješ evanjelium, kážeš Božie slovo, táto charizma ide akoby ruka v ruke s ohlasovaním. V deviatom verši dvanástej kapitoly prvého listu Korinťanom apoštol Pavol spomína aj dar uzdravovania: „iný v tom istom Duchu dar uzdravovať.“ Čo je dar uzdravovania? Nie je to modlitba príhovoru, lebo je možné aj to, že niekto za koho sa nejaký čas modlíš, ozdravie bez toho, aby si používal charizmu uzdravenia. Je možné, že prosíš nejakého svätca, chodíš na mariánske púte. Aj tam sa môže stať zázrak, ale to neznamená, že je to charizma uzdravovania. Aj keď to uzdravenie spôsobil Boh, nie je to charizma uzdravovania. Charizma uzdravovania je sila Ducha Svätého daná modlitbe, slovu alebo gestu, ktorej výsledkom je uzdravenie. Je to neoddeliteľný spoločník ohlasovania Ježiša Krista. Našim cieľom nie je uzdravovať, ale hlásať Ježiša Krista. S tým už automaticky ide uzdravenie, oslobodenie ruka v ruke.
Načo nám Boh dáva tento dar? Keď sa pozrieme na Ježiša Krista, vidíme, že to bol jeho životný štýl. Hlásal evanjelium, ale čelil aj chorobe, tomu, s čím človek žije. Jeho cieľom bolo to, aby ľudia uverili, že v ňom je Otec a On je v Otcovi. Ježiš uzdravoval preto, aby sa človek zmenil, obrátil, dôveroval mu, uznal: „Ty si môj Pán. Ty si môj Boh. Ty si ten, ktorý ma dokáže zachrániť.“ Choroba je akoby takým neporiadkom, stratou harmónie v tele a jej koreň je, nehovorím, že stále, ale vo všeobecnosti, v hriechu. Hriech Adama a Evy spočíval v tom, že prerušili harmóniu s Bohom, ktorú im On dal. Dôsledkom toho je aj choroba. Niečo, čo má fungovať dobre, podľa Božieho poriadku zrazu vybočí, zíde z cesty. Práve tu prichádza Ježiš, ktorý je sám v sebe harmóniou, Božím poriadkom. Ježiš, ktorý je Tvorcom, dáva veci do poriadku. Tam, kde je Ježiš, automaticky nastáva uzdravenie. To je charizma uzdravovania.
Takisto to bolo aj s apoštolmi. Zvlásť je to možné vidieť v štvrtej kapitole Skutkov apoštolov. Apoštoli sa modlili za uzdravenie nie preto, aby ich ľudia ospevovali, alebo aby si z nich urobili nejaké modly, ale preto, aby tí ľudia uverili v Ježiša Krista. To isté platí aj dnes pre nás. Tak, ako hovorí apoštol Pavol: „Aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1 Kor 2,1-4) Dva plus dva sú štyri, to znamená, že Boh existuje. To, čo je naozaj dôležité, je to, aby tvoja viera bola založená na Božej moci. Nemáš len počuť evanjelium, ale aj vidieť, že Ježiš je naozaj živý. Si povolaný hlásať evanjelium a to znamená nielen hlásať ho, ale otvoriť sa na charizmu uzdravovania. Ak len hlásaš a nie si otvorený na túto charizmu, tak je to také chradnúce evanjelium, ale Boh chce, aby sme hlásali evanjelium také, aké ono je. Charizma uzdravovania je na to, aby sme verili v prítomnosť živého Ježiša medzi nami. Možno si povieš takú výhovorku: „Ale asi to nie je Božia vôľa, aby som bol uzdravený.“ Pozri na apoštola Pavla. Zrazu v sebe objavil nejaký osteň a jeho prvá reakcia nebola: „Asi je to Božia vôľa.“ Predstav si, že on trikrát prosil Boha. V biblii trikrát znamená, že ho musel prosiť ustavične. Modlil sa až tak, že sa mu zjavil Ježiš a povedal mu: „Vieš čo Pavol, už sa toľko nemodli. Stačí ti moja milosť.“ Preto, ak máš nejakú chorobu, modli sa, aby ťa Boh z nej uzdravil. Maj odvahu sa za to modliť. Poznáte príbeh so Sýrofeničankou. Sám Ježiš jej hovorí: „Nechaj to tak. Najprv je potrebné dať chlieb deťom a až potom šteňatám.“ To povedal sám Ježiš, svätá Božia vôľa a odvážna Sýrofeničanka mu hovorí: „Ježiš, ale aj šteňatá majú to, čo deťom padne zo stola na zem.“ A Ježiš hovorí: „Pre toto slovo choď, tvoja dcéra je oslobodená.“ Apoštoli prišli s plačom za Ježišom: „Pane, nemohli sme vyhnať zlého ducha. Nemohli sme uzdraviť.“ Ježiš nepohladí Petra a nehovorí: „Peter, Božia vôľa je Božia vôľa. Nechaj to tak.“ Hovorí: „Neveriace a skazené pokolenie.“ Preto, drahý priateľ, nemaskuj svoju ľahostajnosť, neveru tým, že je to Božia vôľa, Boh to tak chcel. Ja nepoznám z evanjelia ani jeden prípad, v ktorom by sa bol Ježiš pozrel na chorobu a povedal: „Dobre ti tak. To je Božia vôľa.“ Pozor, to neznamená, že utrpenie v tvojom živote nemá zmysel. Utrpenie je, sú aj choroby, ktoré môžu pôsobiť ako taký osteň, ale postoj, z ktorého máš vychádzať vo všeobecnosti je: „Boh chce, aby som bol zdravý.“ Charizmu uzdravovania dal na to, aby boli uzdravenia, aby sa prejavil ako živý a mocný. Namiesto toho, aby sme poznali to množstvo príbehov o uzdravení z biblie, poznáme tie tri o chorobe. O tom, že Pavol mal osteň, Timotej mal požívať aj trochu vína pre časté bolesti žalúdka a o tom, že Pavol nechal niekde nejakého chorľavého človiečika. S tým sa oháňame dookola, ale o ďalších tisícoch príkladov, kde Ježiš radikálne uzdravuje, mlčíme. Maj odvahu prosiť Boha o uzdravenie. Maj násilnú vieru.
Ako môžeš používať charizmu uzdravovania? Ak nemáš spoločenstvo, nepoužívaj charizmu uzdravovania. Za takúto charizmu je potrebné zaplatiť veľkú cenu. Človek ju dostáva zadarmo, lebo je to dar. Je ti daný zadarmo ako také malé semienko, ale keď chceš, aby rástol v tvojom živote, musíš sa o neho starať, okopávať, polievať ho. To je tá cena, ktorú musíš zaplatiť. Buď ostaneš ľahostajný voči chorobe a povieš si: „To je Božia vôľa, že trpím, mám choroby nielen ja, ale aj ľudia okolo mňa. Boh dal, Boh vzal.“, alebo zaplatíš tú cenu, ktorou je to, aby tvoje srdce úplne patrilo Ježišovi Kristovi. Znamená to, že máš byť svätec chodiaci po zemi? Nie. Ide o rozhodnutie tvojho srdca. Jedná sa o to, že sa rozhodneš, že nechceš koketovať s hriechom. Jedná sa o tvoje rozhodnutie, že nechceš žiť život s Bohom a mať pri tom rezervy, lepšie povedané žiť v pokrytectve. To je tajomstvom toho, aby tá charizma, to malé semienko vyrástlo na veľký strom, ktorý prinesie množstvo ovocia. Charizma nie je niečím, čo ti spadne z neba, ako pečený holúbok. Vôbec nie.
Ona ti je daná ako také malé semienko a záleží na tebe, čo s tým urobíš. Odštartovať rast tohto semienka môžeš tak, že začneš robiť konkrétny skutok. Ak je niekto v tvojom okolí chorý, ponúkni mu modlitbu. Začni sa modlliť za malé veci. Maj vieru v malých veciach a postupne sa budeš modliť za čoraz väčšie veci. Vykroč. Viera rastie skrze to, že urobíš konkrétny skutok. Viera sa sýti skutkami. Tvoja viera porastie vtedy, keď sa rozhodneš urobiť krok. To nefunguje tak, že keď si budeš stopercentne istý, urobíš krok. Najprv musíš vykročiť a potom pocítiš, že tvoja charizma porastie. O charizme uzdravovania je napísaných mnoho kníh, robia sa rôzne kurzy, semináre, ale najviac ťa o nej Boh naučí pri lôžku chorého človeka. Tam sa najviac dozvieš o tom, ako sa správať, čo robiť, keď sa modlíš za chorého. Podstatné je: Vykroč a modli sa. Pros Boha o uzdravenie. Nezačni hneď prikazovať chorobám. Začni sa modliť k Bohu. Všimni si, ako to robil Ježiš v evanjeliu. Ježiš sa raz v evanjeliu podľa Jána modlí za odstránenie choroby a robí to preto, aby ľudia uverili. Všade inde Ježiš priamo prikáže či už nečistému duchu, alebo chorobe (horúčke, ochrnutému, mŕtvemu), lebo mal autoritu. Keď sa modlíš za chorých, podstatné je mať súcit, spolucítiť s nimi. Pri modlitbe za chorého buď jemný. Niekedy je potrebné byť drsný v modlitbe, ale nie preto, že si drsný na človeka, ale preto, že vieš, že za tou chorobou sa skrýva nečistý duch. Keď Ježiš stretol osobu, ktorá bola už osemnásť rokov zhrbená, odhalil tam nielen chorobu, ale zistil, že sa jednalo o ducha neduživosti. Charizma uzdravovania spolupracuje s charizmou rozlišovania. Vnímaš, či sa jedná len o chorobu, alebo či má aj iný koreň. Vykroč a Duch Svätý ťa bude viesť. Spoločenstvo v ktorom si, ti pomôže. Pri tom je tiež podstatné mať zdravý rozum. Zváž situáciu aj ľudským spôsobom. Kde máš klásť ruky? Nie sú to tvoje ruky, ktoré uzdravujú, preto keď sa modlíš za chorého človeka, polož mu ruky na plecia na znak solidarity, priateľstva, toho, že s ním spolucítiš, spolu s ním nesieš túto chorobu, tento problém a spolu s ním stojíš pred Pánovou tvárou. Začni vierou. Či niečo cítiš, alebo necítiš, ver, že Duch Boží je v tebe. Ver, že to semienko je v tebe. Začni sa modliť. Začni v prirodzenom a Boh ťa vovedie do naprirodzeného. Boh koná kedy chce, ako chce a čo chce. Po nejakom čase sa charizma môže stať službou. Každý z nás je povolaný modliť sa za chorých, ale to, či sa tvoja charizma stane službou alebo nie, nechaj na Bohu. V živote nejde o informáciu, ale o transformáciu. Modli sa za chorých. Nedaj sa nikým a ničím odradiť.
Štvrtok 2.4.2009
Prednášajúci: Marcel Hakoš
